Čo Banskoštiavničana žijúceho pri Hamburgu šokovalo na oddychujúcich Slovákoch?

Napriek tomu, že voda nie je vždy najčistejšia, v tieto dni ochladenie v nej využívajú aj turisti, ktorí navštívili stredoveký klenot – Banskú Štiavnicu. Tá je známa aj množstvami okolitých tajchov, ktoré niekedy slúžili baníkom. Len šesť kilometrov od mesta sa nachádza obľúbené Kolpašské jazero, ktoré je preplnené oddychujúcimi rekreantami. Dodržiavať tu odstup nie je vôbec jednoduché.

Slnečný optimizmus

Marta Adámiková zo Žiaru nad Hrorom sa príliš neobáva, že počas pobytu pri jazere, ktoré denne navštívia stovky ľudí prakticky z celého Slovenska, by sa mohla nakaziť novým koronavírusom. Nevyrušoval ju ani fakt, že drvivá väčšina ľudí žiadne rúška nemala. „Tu vonku to hádam neprekáža,“ povedala s tým, že či už v jej meste, alebo kdekoľvek inde, nosenie rúšok, napríklad v predajniach, sa vzorne rešpektuje. „Aj my to dodržiavame vždy, keď ideme do vnútra. Všeobecne ľudia to v interiéri dodržiavajú. Takže si myslím, že je to v pohode,“ doplnila s radosťou z pekne stráveného popoludnia. Keď sa nachádza pri vode a na slnku, tak sa príliš nebojí nákazy. „Tu vonku ani veľmi nie. Vo vnútri by som sa bála, ale takto vonku nie,“ uzavrela Marta Adámiková. Aj Lenka Galková si v teplý letný deň vyšla na obľúbené jazero. Nariadenia epidemiológov a hygienikov rešpektuje všade. Pevne však verí, že práve teplé počasie zabráni zvýšenému šíreniu nákazy. „My sa snažíme chrániť. Ale keď je teplo, tak veríme, že sa ten vírus tak rýchlo nešíri,“ myslí si Galková.

Zodpovedný Štiavničan

Do stredoslovenského mesta zapísaného do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO si z nemeckého Hamburgu prišiel oddýchnuť aj Banskoštiavničan Martin Suchý. Bol jedným z mála ľudí, ktorí sa na terase pred miestnym bufetom v Banskom Studenci pohyboval s prekrytím dýchacích ciest. „Je to predpis. A keď máme päťdesiatku v obci, tak jazdím päťdesiat, nie osemdesiat. Keď je predpis dať si rúško, tak si dám rúško,“ dodal s tým, že je to pre neho úplne prirodzené a nerobí mu to žiaden problém, a to ani napriek tomu, že bolo veľmi horúco. Keď vidí, že sa pred ním nachádza veľa ľudí a nevie si od nich zachovať odstup, hneď si tvár prekryje. „Keď idem v reštaurácii popri stoloch, tak si dám rúško na tvár. Keď si sadnem, dám si rúško dole. To je také normálne pre mňa,“ doplnil s tým, že keďže pôsobí v Nemecku, získal si tam nemeckú precíznosť a zodpovednosť.

„Pre nás, tam kde sme, od Hamburgu, tam proste ľudia s tým nemajú nejaký problém. Držia sa toho tak, ako sa patrí,“ krútil hlavou, keď sa pozrel okolo, ako to niektorí vyslovene ignorujú. „Keď vidím niekoho s rúškom pod nosom, tak sa musím smiať a napomeniem ho,“ zdôrazni s tým, že sa obáva zhoršenia situácie. „Človek by to mal rešpektovať, lebo vo svete, v Afrike, v Južnej Amerike, s tým majú veľké problémy. A človek nevie, kedy sa to môže vyskytnúť aj tu,“ uzavrel Banskoštiavničan s tým, že považuje za nevyhnutné literu zákonov a predpisov dodržiavať.