Slovensko je krásna krajina plná nádhernej prírody, fantastického jedla a pekných tradícií. Pokiaľ však ide o projekty, nie všetko ide takpovediac po masle. Prevedieme vás tými najšialenejšími, najabsurdnejšími ale aj tými, ktoré mali veľký potenciál byť prospešné pre ľudí. Všetky tieto projekty majú žiaľ spoločné to, že na ne bolo zbytočne investovaných príliš veľa peňazí bez toho, aby z nich bol skutočný úžitok.
Nezabudnuteľná legenda. Na výstavbu stožiara pred parlamentom vyzbierala Kancelária NR SR financie potrebné na všetky práce.
Konečná suma nákladov bola podľa D. Guspana 58 043 eur bez DPH vrátane vlajky, výroby stožiara, osadenia a všetkých stavebných prác.
Na stožiar dalo podľa neho príspevok viac ako 100 prispievateľov a vyzbieralo sa okolo 60-tisíc eur. Napríklad šéf NR SR Andrej Danko prispel na stožiar sumou 9-tisíc eur a podobnú sumu venoval aj vedúci Kancelárie NR SR D. Guspan. Poslanecký klub Smeru-SD prispel na stavbu sumou päťtisíc eur, predseda strany Robert Fico dal osobný dar v hodnote tisíc eur.
Viacerými označovaný aj ako "Národný hromozvod" nemal vlastne žiadny účel okrem akejsi predvolebnej reklamy.
Pozrite si aspoň obrovský blesk, ktorý pritiahol, prikladáme foto.
Bratislavčania sa sťažovali na cyklopruh, ktorý pred ôsmimi rokmi pribudol pri hlavnej stanici. Problémom nebola len jeho sporná šírka, ale aj dĺžka, tá dosahovala len zopár metrov.
Otázka využiteľnosti sprevádzala viacerých obyvateľov. Bratislavčania sú za podporu bicyklov, no žiadajú najmä nové trasy, mimo ciest pre autá. Napriek tomu v plánoch často figuruje najmä prekresľovanie pôvodných asfaltiek.
Nové úseky sa aktuálne nachádzajú aj na Rázusovom a Vajanského nábreží. Táto komunikácia má prejsť významnými zmenami. Kým cyklistom sa na ceste nafúkne priestor, motoristom sa, naopak, z neho ukrojí. Najmä vodiči sú preto voči zmene skeptickí.
Stavebné práce na Vajanského a Rázusovom nábreží začali začiatkom augusta a sú sprevádzané mnohými zápchami. Výsledok má priniesť zredukovanie dvoch pruhov pre vozidlá v každom smere na jeden.
Časom pribudne cyklopruh aj pruh pre autobus. Cyklotrasa bude vo vonkajšom jazdnom pruhu v úseku od Mosta SNP po Šafárikovo námestie. Napokon by automobily mali mať k dispozícii šírku 3,5 metra a cyklopruhy po oboch stranách tri metre. Medzitým sú však obyvatelia Bratislavy skeptický, či až ironickí..
Reč je o vile, ktorú kúpil exprezident Rudolf Schuster ešte v roku 2000.
Údržba tejto vily zhltne zo štátnej kasy tisíce eur, no nik ju nevyužíva. Budova prezidentskej vily na Slavíne už roky chátra.
Jej čaro dopĺňajúplesnivé múry, zatekajúca strecha a veľmi zničená podlaha. Zatekajú celé stropy, dvere sú bez pántov, na zemi pleseň a zo schodov zostal len betón.
Súčasne teda pripomína stavenisko. Žiadny prezident do nej nevstúpil za celých spomínaných 20 rokov.
A čerešnička na torte? Vstupná brána sa musí podopierať kameňom.
Investovať do tejto stavby už nemieni ani Prezidentský palác.
Je to však veľká škoda keďže tieto prezidentské vily majú svoj účel. Bývalý policajný prezident vraví, že štátne vily sú kľúčom k bezpečnosti. Sú nielen ťažšie prístupné, ale dajú sa aj ľahšie ustrážiť.
Pýtate sa koľko stojí údržba? Najmenej 60-tisíc eur ročne. V roku 2000 stála 1,2 milióna eur. Aktuálne má vila hodnotu štyri milióny eur. Rekonštrukcia, ktorú nikto nechce investovať by stála aj 2,3 milióna eur.
Ak by sa teda vilu pani prezidentka rozhodla navštíviť, zrejme by to musel byť maximálne tak ľahší urbex.
Skelet rozostavanej nemocnice v bratislavských Rázsochách definitívne odstránili. Nasledovať má búranie podpovrchových priestorov, rekognoskácia a skúšky základových dosiek pod najväčšími objektami.
Fun fact - s výstavbou sa začalo v roku 1987. Do stavby boli preinvestované približne 2 milióny slovenských korún, o ktoré sa postaral Vladimír Mečiar. Už 31. októbra 2000 bolo financovanie projektu zastavené Mikulášom Dzurindom.
Na mieste zbúranej nemocnice, ktorá vlastne nikdy nebola dokončená ani využitá, má vyrásť úplne nová nemocnica.
Myšlienka to bola síce pekná, no projekt napokon dopadol horšie ako diaľnica do Košíc, pretože zanikol úplne. Peniaze boli teda vyhodené do vzduchu, namiesto rozumnej investície. Žiaľ aj to je Slovensko.
Kde bolo, tam bolo..., bratislavské metro nebolo. Miliardový projekt, ktorý sa mal stať inovatívnym prelomom sa vlastne nikdy neuskutočnil.
Zatiaľ čo v Prahe plánujú štvrtú linku metra bez vodičov, my v Bratislave nemáme nič. Podzemná dráha ale mala vzniknúť aj u nás a v podstate sa mala podobať práve tomu pražskému. Pôvodný názov tohto projektu bol Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave avznikať začal ešte v období komunizmu.
Metro malo byť sovietskeho typu a ako prvú úlohu si inžinieri dali spojiť to najdôležitejšie – najväčšie mestské sídlisko a historické centrum mesta.
Posledným klincom do rakvy bratislavského metra bola Nežná revolúcia, ktorá spôsobila postupné úplné zrušenie projektu.
Výstavba bratislavského metra by mala pohltiť do roku 2030 asi 73 miliárd Sk - približne 2,4 miliárd eur.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies