Depresia na Slovensku potrebuje viac pozornosti.

Depresia je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na

svete. Na Slovensku ním podľa odhadov trpí 3-3,5 % ľudí, 1 , 2 skutočné čísla však podľa odborníkov
môžu byť omnoho vyššie. V novom reporte o depresii slovenskí experti prinášajú konkrétne
odporúčania, ako starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku zlepšiť.
Špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti
o ľudí s depresiou na Slovensku, priniesla niekoľko zaujímavých zistení. Report Depression Scorecard
bol vytvorený v 10 krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia, a prvýkrát umožňuje zdieľanie
dobrých príkladov z praxe nielen so susednými krajinami, ale i ďalšími štátmi nášho regiónu.
Výstupom výskumu na Slovensku je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na
zlepšenie komplexnej starostlivosti o pacientov s depresiou.
Ľudia na Slovensku sa v posledných mesiacoch musia vyrovnávať s množstvom nových výziev, ktoré so
sebou prinášajú mimoriadny stres, neistotu a strach. Viac ako 21 % Slovákov v prieskume Ako sa máte,
Slovensko? uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19. Viac ako 70 % ľudí
zas podľa neho pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na našej susednej Ukrajine. Hoci
oficiálne odhady sú výrazne nižšie, v uvádzanom prieskume až 30 % respondentov uviedlo, že trpí
mierne závažnou alebo ťažkou depresiou. 
„Aktuálne dianie nám ukazuje, že viac ako kedykoľvek predtým, je dôležité starať sa nielen o fyzické,
ale aj o naše duševné zdravie. Zároveň nám to podčiarkuje dôležitosť zefektívnenia systému
starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami
bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou
spoločenskou stigmou, kvôli ktorej sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ hovorí doc. MUDr.
Ľubomíra Izáková, PhD., Hlavná odborníčka MZ SR pre odbor psychiatria. „Pozitívnou správou je, že
vieme, čo treba spraviť, aby bola potrebná starostlivosť pre všetkých dostupnejšia a kvalitnejšia.
Potrebujeme len dostatočnú podporu,“ dodáva doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., ktorá sa tiež
zapojila do výskumu Depression Scorecard na Slovensku.

Podľa vyjadrenia MUDr.Vandy Valkučákovej, psychiatričky a Vedeckej sekretárky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti pre Netky.sk množstvo ľudí nevyhľadá odbornú lekársku pomoc pre pocit stigmatizácie zo psychického ochorenia.
Štúdia ukazuje, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie dnes rozoznávajú najmodernejšie
prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo
a s dostupnosťou kvalitnej liečby je to v mnohých prípadoch komplikované. Na Slovensku dnes máme
k dispozícii len 4,9 psychiatrov na 100 000 obyvateľov, kým priemer v EÚ je až 17. 1 Ich regionálne
rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie
u nás prekračuje 7 týždňov a rizikové skupiny ako deti či seniori majú prístup k adekvátnej liečbe ešte
zložitejší.

Zároveň je ale Slovensko jednou z 5 krajín v regióne, ktoré už vytvorili orgán na koordináciu
starostlivosti o duševné zdravie s medzirezortnou pôsobnosťou a spolu so Slovinskom sú jedinými
krajinami, ktoré majú plne umožnenú spoluprácu medzi primárnou a sekundárnou starostlivosťou,
ktorá nie je všade samozrejmosťou. Slovensko je na tom dobre aj s prístupnosťou k liečbe či receptom
na diaľku, k čomu čiastočne pomohla aj pandémia COVID-19.
„Depresia je mimoriadne závažné ochorenie. Počas mojej expertnej praxe som prostredníctvom
dostupných dát a analýz viackrát upozorňoval na to, že depresívne poruchy majú okrem vážnych
medicínskych, aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to aj náš rezort, pre
ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít, preto je jedným z hlavných komponentov
na podporu v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Do budúcna je preto veľmi dôležité pokračovať v
úzkej spolupráci s odborníkmi, ktorí prichádzajú s inováciami a vylepšeniami, no veľkou a
pretrvávajúcou výzvou zostáva zlepšovanie dostupnosti a práce s dátami. Pretože len na základe
kvalitných dostupných dát vieme do budúcna lepšie uvažovať nad správnymi investíciami do prevencie
a liečby depresívnych porúch na Slovensku.“ uviedol prof. PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc (HTA),
FISAC., Štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR.
Zapojenie pacientov do plánovania či zlepšovania zdravotnej starostlivosti podľa pacientskych
organizácií zatiaľ na Slovensku zostáva prevažne vo formálnej rovine. Vo svojich odporúčaniach volajú
po lepšej participácii, ale i finančnej podpore pre ľudí, ktorí sa starajú o pacientov s depresiou.
„Pacienti z vlastnej skúsenosti vedia, aký druh starostlivosti funguje a čo je pre nich najlepšie.
Potrebujú byť však nielen vypočutí, ale systém musí ich odporúčania aj zohľadniť. Nikomu sa nechce
formulovať svoje myšlienky bez vízie, že tým niečo ovplyvní a že to bude mať zmysel,“ vysvetľuje
Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie. „V krajinách, ktoré úspešne zrealizovali reformu
systému starostlivosti o duševné zdravie si uvedomili, že ľudia so zažitou skúsenosťou sú schopní
poskytovať široké spektrum činností, a tým zvýšiť celkovú kapacitu systému, ktorý trpí nedostatkom
odborníkov. Ľudia so zažitou skúsenosťou aj ich rodinní príslušníci okrem toho presne vedia, čo v
systéme funguje a nefunguje. Z tohto pohľadu je zrovnoprávnenie ich hlasu kľúčovým momentom,
ktorý môže naštartovať reformu, z ktorej bude benefitovať celá spoločnosť. Toto je zároveň aj cesta na
odbúravanie stigmy, ktorá sa dlhodobo spája s otázkami duševného zdravia. Chceme, aby hovoriť o
depresii bolo normálne, podobne ako vyhľadať pomoc“ dodáva.
Znormalizovať rozhovory o duševnom zdraví sa už roky snaží aj influencerka a spisovateľka
Kristína Tormová, ktorá sa touto témou intenzívne zaoberá aj na sociálnych sieťach;,Keď som
pred pätnástimi rokmi dala rozhovor na tému depresie, jednou z prvých otázok bolo, či sa
nebojím, že mi moje priznanie zničí kariéru, či sa nebojím, že ostanem zaškatuľkovaná ako
psychicky chorý človek. Vtedy sa o tejto téme len šepkalo a ja tajne dúfam, že som aspoň
trošilinku prispela k tomu, že stigmy spojené s depresiami sa postupne odbúravajú,” povedala
herečka. “Veľmi si prajem, aby mali ľudia s depresiami či diagnózami podobného rázu väčšiu
podporu a pochopenie, aby dokázali normálne fungovať. Verte mi, že taká depresia bolí oveľa,
oveľa viac ako zapálené priedušky a človeku sa neuľaví tým, že si odkašle. Mnoho ľudí, ktorí si
nevedeli pomôcť tu už nie sú, a je to trochu aj vizitka našej spoločnosti. To si veľmi prajem,
aby sa zmenilo, dodáva.
Výsledky výskumu Depression Scorecard na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku,
Slovinsku, Srbsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku sú dostupné na stránke
www.depressioncare.eu. Metodiku výskumu vypracovala britská organizácia The Health Policy
Partnership. Desiatka reportov je pokračovaním širšieho projektu Depression Scorecard, ktorý hodnotí

kľúčové národné zdravotné politiky a služby pre pacientov s depresiou.