Mnoho ľudí si môže mýliť štokholmský syndróm s traumatizáciou . Tieto dve dynamiky vzťahov sú však odlišné. Trauma bonding sa vzťahuje na emocionálnu väzbu, ktorá sa vyskytuje v zneužívajúcich vzťahoch, zatiaľ čo Štokholmský syndróm sa vyskytuje iba v situáciách zajatia alebo uväznenia. Častú rolu pri zostávganí s násilním hrá chýbajúca sieť podpory – napríklad odrezanie od priateľov a rodiny.
Štokholmský syndróm je stav, pri ktorom ľudia rozvíjajú pozitívne emócie a asociácie s niekým, kto ich drží v zajatí. Predpokladá sa, že k tomu dochádza väčšinou v situáciách, keď je rukojemník a únosca a bežne sa to spája s únosmi.
V niektorých prípadoch si obete vytvoria putá so svojimi únoscami a môžu s nimi dokonca prejaviť súcit , opak strachu, hrôzy a pohŕdania, ktoré možno v týchto situáciách očakávať.
Trauma bondind je charakterizovaný cyklickým vzorom zneužívania a obdobiami láskavosti, ktoré môžu zmiasť obete a spôsobiť, že sa im vyvinú pocity sympatie alebo vzájomného porozumenia voči ich únoscovi či násilníkovi. Včasné rozpoznanie a zvládnutie týchto vzorcov je kľúčom k prevenciizakorenenia Štokholmského syndrómu.
Štokholmský syndróm sa môže vyskytnúť v prípadoch, kedy má jedna osoba maximálnu kontrolu nad druhou, čo vedie často k tomu, že sa k nej obeť citovo pripúta. Obete domáceho násilia sa pravdepodobnejšie stávaju obeťami syndrómu.
Predpokladá sa, že vznik syndrómu je mechanizmom zvládania prežívania v život ohrozujúcich sitáciách.
Ide o psychologickú reakciu, ktorá sa môže vyvinúť v priebehu dní, týždňov, mesiacov, či dokonca rokov zajatia alebo zneužívania. Zdá sa, že sa tento stav nevyskytuje v každej situácii a nie je jasné, prečo presne k nemu dochádza. Považuje sa za zriedkavý, pričom Federálny úrad pre vyšetrovanie oídhaduje, že menej ako osem percent obetí únosov vykazuje jeho známky. Napriek tomu, že sa štokholmský syndróm stal známym, nie je v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch považovaný za duševnú poruchu, pričom mnohí výskumníci popierajú, že tento stav vôbec existuje. Mnohí popisujú známky syndrómu iným stavom alebo veria, že tento jav je len aspektom emocionálneho zneužívania alebo traumy.
Predpokladá sa, že tí, ktorí sú v násilných vzťahoch , najmä s rodičmi alebo romantickými partnermi, môžu mať väčšiu pravdepodobnosť vzniku Štokholmského syndrómu. Zneužívanie môže byť pre deti veľmi mätúce, pretože týrajúci rodič môže často ohrozovať alebo fyzicky ublížiť svojmu dieťaťu, ale môže prejaviť aj láskavosť, ktorú možno interpretovať ako lásku alebo náklonnosť. Medzi dieťaťom a jeho násilným rodičom môže narásť citové puto, ktoré môže násilníka dlhodobo chrániť. Výskum ukazuje, že týraní jedinci si môžu vytvoriť emocionálne väzby na svojho násilníka, čo znamená, že zneužívanie, či už fyzické, emocionálne alebo sexuálne, môže trvať roky.
Časom sa u týranej osoby môžu vyvinúť pozitívne pocity alebo sympatie k danej osobe. Zistilo sa to v násilných romantických vzťahoch, týraná osoba sa môže zdráhať vzniesť obvinenia a môže sa dokonca pokúsiť zabrániť polícii zatknúť ich partnera, a to aj po násilnom útoku.
Po skončení vzťahu môžu obete domáceho zneužívania často robiť vyhlásenia o tom, že svojho násilníka stále milujú, alebo ospravedlňovať svoje správanie. To by sa mohlo pre mnohých považovať za formu Štokholmského syndrómu a často sa dá použiť zameniteľne s traumatickými väzbami.
Trauma puto je, keď má niekto lojalitu k človeku, ktorý ho neustále týral alebo mu ubližoval, dokonca aj keď sa po skončení vzťahu cíti s ním spojený.
Zatiaľ čo osoby v násilných romantických vzťahoch nemusia byť fyzicky držané v zajatí, aby mali tieto pocity, ako je to v prípade situácií rukojemníkov a únoscov, argumentuje sa, že sú držaní v zajatí v emocionálnom zmysle. Predpokladá sa však, že traumatické putá sú odlišné od Štokholmského syndrómu, pretože traumatické putá. Je pravdepodobné, že daná osoba vstúpila do vzťahu a vytvorila si k nej úzku väzbu skôr, ako sa začalo zneužívanie. Zatiaľ čo sa považuje za Štokholmský syndróm, možno tvrdiť, že osobu treba vziať nedobrovoľne a únosca je zvyčajne vždy cudzinec.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje Štokholmský syndróm, je vina preživších . Obete sa môžu cítiť vinné za to, že prežili traumatický zážitok, zatiaľ čo iné nie. Táto vina ich môže viesť k súcitu so svojím väzňom, pretože môžu veriť, že ich prežitie prišlo na úkor iných.
Významnú úlohu pri tomto syndróme zohráva aj silová dynamika. Útočník má všetku moc a kontrolu nad životom obete, vďaka čomu je od nich úplne závislá. Táto nerovnováha moci môže spôsobiť, že si obete vypestujú emocionálnu závislosť na svojich väzniteľov, hľadajúc ich súhlas a potvrdenie.
Častým následkom, ktorý ovplyvňuje Štokholmský syndróm, je vina preživších. Obete sa môžu cítiť vinné za to, že prežili traumatický zážitok, zatiaľ čo iné nie. Táto vina ich môže viesť k súcitu so svojím väzňom, pretože môžu veriť, že ich prežitie prišlo na úkor iných.
Významnú úlohu pri tomto syndróme zohráva aj silová dynamika. Útočník má všetku moc a kontrolu nad životom obete, vďaka čomu je od nich úplne závislá. Táto nerovnováha moci môže spôsobiť, že si obete vypestujú emocionálnu závislosť na svojich väzniteľov, hľadajúc ich súhlas a potvrdenie.
Jedným z hlavných účinkov správania, ktoré sa bežne pripisuje Štokholmskému syndrómu, je problém opustiť vzťah alebo situáciu, ktorá sa ukázala ako nebezpečná, často kvôli negatívnym pocitom a vnímanej neschopnosti uniknúť situáciám zneužívania. V priebehu času môže Štokholmský syndróm viesť k účinkom, ako sú:
Nízke sebavedomie, izolácia od priateľov a rodiny, problémy dôverovať ľuďom v budúcich vzťahoch, ťažkosti s udržiavaním medziľudských vzťahov, úzkosť, depresia, účinky na zdravie súvisiace so stresom, ako je vysoký krvný tlak alebo chronická bolesť. Okrem toho môže byť Štokholmský syndróm spojený aj s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) , komplexnou PTSD alebo inými poruchami súvisiacimi s výskytom alebo prebiehajúcimi prípadmi traumy.
Častú rolu pri zostávganí s násilním hrá chýbajúca sieť podpory – napríklad odrezanie od priateľov a rodiny. Trauma bonding je charakterizovaný cyklickým vzorom zneužívania a obdobiami láskavosti, ktoré môžu zmiasť obete a spôsobiť, že si vyvinú pocity sympatie alebo vzájomného porozumenia voči ich násilníkovi. Včasné rozpoznanie a zvládnutie týchto vzorcov je kľúčom k prevencii zakorenenia Štokholmského syndrómu
Vo všeobecnosti sa vždy odporúča vyhľadať okamžitú podporu, ak ste v násilnom vzťahu. Ak však cítite empatiu voči svojmu násilníkovi alebo pociťujete akékoľvek iné príznaky štokholmského syndrómu alebo upokojenia, ako je uvedené vyššie, môže byť ťažšie konať. Nasledujúce tipy vám môžu v takýchto prípadoch pomôcť podniknúť pozitívne kroky na obranu vlastného blaha a duševného zdravia.
Priznajte, čo sa deje
Ak spozorujete príznaky Štokholmského syndrómu, dôležitým prvým krokom môže byť uvedomenie si, že ste v potenciálne zneužívajúcej situácii. Môže vám pomôcť pripomenúť si niekoľko právd: že nie ste vinní za to, čo sa deje, že urážlivé správanie, ktoré zažívate, nie je prijateľné, že si vo svojich vzťahoch zaslúžite bezpečnosť a starostlivosť. Uskutočnenie tohto mentálneho posunu je často kľúčom k posunu vpred. To znamená, že je to tiež časť, ktorá je zvyčajne najťažšia pre tých, ktorí vykazujú známky Štokholmského syndrómu alebo upokojenia, takže práca s terapeutom môže byť nevyhnutná, aby ste sa tam dostali.
Zamerajte sa na bezpečnosť
Najvyššou prioritou je opäť vaša emocionálna a fyzická bezpečnosť. Ak ste vo vzťahu v nebezpečenstve, zvyčajne je prvoradé vytvorenie bezpečnostného plánu. Ak to chcete urobiť, môžete zvážiť oslovenie miestnych zdrojov vo vašej oblasti alebo kontaktovanie Národnej horúcej linky pre domáce násilie, ktorá vám poskytne ďalšie rady.
Spojte sa so sociálnou podporou
Sociálna izolácia je charakteristickým znakom zneužívania a môže prispieť k a/alebo zhoršiť pocity spojené so Štokholmským syndrómom. Preto môže byť spojenie s dôveryhodnou sieťou podpory také dôležité. Priatelia, rodina, susedia, členovia komunity a iné podporné skupiny vám môžu pomôcť získať realistickejší pohľad na situáciu, pripraviť alebo vykonať bezpečnostný plán a ponúknuť vám emocionálnu a dokonca materiálnu podporu.
Dávaj na seba pozor
Pre mnohé obete môže byť prirodzené, že sa cítia konfliktne, utrápene alebo emocionálne vyčerpané, najmä keď sa u nich rozvinie Štokholmský syndróm a prežívajú hlboké puto obetí zneužívania. Preto môže byť užitočné venovať sa v tomto období čo najviac starostlivosti o seba, nech už to u vás vyzerá akokoľvek. Dostatok jedla, vyhýbanie sa drogám a alkoholu a dostatok odpočinku sú len niektoré príklady. Zapojenie sa do jemnosti a súcitu so sebou samým môže byť tiež životne dôležité pri prechode cez toto obdobie s minimálnou dodatočnou ujmou.
Diagnostika Štokholmského syndrómu môže byť náročná, pretože ide o zložitý psychologický fenomén, ktorý nemá špecifické diagnostické kritériá. Odborníci na duševné zdravie však používajú rôzne techniky a nástroje na vyhodnotenie a diagnostiku tohto stavu.
Psychologické vyšetrenie je jednou z primárnych metód používaných na diagnostiku Štokholmského syndrómu. Toto hodnotenie zahŕňa komplexné hodnotenie myšlienok, pocitov a správania jednotlivca. Profesionáli v oblasti duševného zdravia môžu použiť štandardizované testy, rozhovory a dotazníky na zhromažďovanie informácií o skúsenostiach danej osoby a odpovediach ich väzniteľovi.
Ďalšou nevyhnutnou súčasťou diagnostického procesu sú klinické rozhovory. Tieto rozhovory poskytujú osobe príležitosť diskutovať o svojich skúsenostiach, emóciách a akýchkoľvek potenciálnych symptómoch, ktoré môžu zažívať. Profesionál v oblasti duševného zdravia bude klásť špecifické otázky, aby získal hlbšie pochopenie psychického stavu osoby a určil, či spĺňa diagnostické kritériá pre Štokholmský syndróm.
Uznanie emócií je často prvým krokom k prekonaniu Štokholmského syndrómu. Rozpoznanie a riadenie svojich emócií je rozhodujúce pre vašu emocionálnu pohodu a zotavenie. Rozvíjanie emocionálnej inteligencie a uvedomenia vám môže pomôcť vymaniť sa zo zovretia syndrómu.
Pochopením svojich emócií môžete identifikovať spúšťače, ktoré môžu spôsobiť vašu pripútanosť k vášmu väzniteľovi. Toto sebauvedomenie vám umožňuje prevziať kontrolu nad svojim emocionálnym stavom a robiť proaktívne rozhodnutia smerom k uzdraveniu. Emocionálna inteligencia vám tiež umožňuje vyjadriť svoje pocity zdravým a konštruktívnym spôsobom a hľadať podporu u dôveryhodných jednotlivcov alebo profesionálov.
Pri prekonaní Štokholmského syndrómu je rozhodujúce osloviť svojich blízkych o podporu. Vybudovanie podpornej siete je nevyhnutné, aby vám pomohla vyliečiť sa z traumy. Podeľte sa o svoje skúsenosti s dôveryhodnými priateľmi a členmi rodiny, ktorí vám môžu poskytnúť emocionálnu podporu a porozumenie.
Zapojenie sa do praktík starostlivosti o seba je tiež dôležité pre váš proces hojenia. Nájdite si čas pre seba, venujte sa činnostiam, ktoré vám prinášajú radosť, a uprednostňujte svoju pohodu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies