BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes schválili novelu zákona o vysokých školách (VŠ). Novela má nadobudnúť účinnosť 25. apríla 2022.
Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie. Novela zmení najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady.
Kandidáta na rektora bude voliť volebné zhromaždenie tvorené členmi senátu a správnej rady, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov. Novinkou je verejné vypočutie uchádzačov na zasadnutí volebného zhromaždenia. Člen akademického senátu či správnej rady VŠ nebude môcť kandidovať za rektora počas výkonu funkcie člena senátu či rady. Člen výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo bude môcť kandidovať najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva.
Dekan fakulty bude môcť po novom pôsobiť vo funkcii najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia. VŠ bude mať možnosť určiť si vo svojom štatúte, že funkciu dekana obsadí voľbou. Ak toto nebude mať upravené, funkciu obsadí výberovým konaním. Schválením pozmeňujúceho návrhu Richarda Vašečku (OĽaNO) upravia podmienky odvolávania dekana, aby nedochádzalo k „svojvoľnému uplatňovaniu kompetencie rektora vo vzťahu k dekanovi“.
Akademický senát bude schvaľovať rozpočet verejnej VŠ s tým, že ho následne bude schvaľovať aj správna rada. Stanovili tiež 45-dňovú lehotu, počas ktorej bude musieť senát prerokovať dôležité strategické dokumenty. Má ísť o ochranný mechanizmus. Zastúpenie študentov v akademickom senáte verejnej VŠ má tvoriť jednu tretinu.
Novelizácia upraví aj spôsob obsadzovania pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkčných miest profesorov a docentov.
Prečítajte si tiež: Branislav Gröhling má dobré správy pre školy!
Externé štúdium skrátia na päť rokov. Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania. Rozšíria spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja.
Zmeny zo spoločnej správy z výborov reagujú aj na situáciu na Ukrajine. Pri osobách, ktorým udelia azyl alebo poskytnú ochranu, nahradia preukázanie dosiahnutia potrebného stupňa vzdelania čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Poslanci argumentujú, že osoby utekajúce pred vojnou si nemusia stihnúť vziať potrebné doklady. Tieto osoby tiež zahrnú do výnimky z platenia školného.
Okrem iného zavedú nový druh štipendií v nadväznosti na plán obnovy. Ide o štipendiá napríklad pre „top doktorandov, top maturantov, študentov na top univerzitách“. Ustanovili aj poskytovanie „športového“ štipendia ako osobitnej formy motivačného štipendia.
Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa prínosy schválnej novely pocítia najmä študenti. „Slovenskí študenti sa aj vďaka nej dočkajú kvalitnejších vysokých škôl a budú mať výrazne väčšiu motiváciu zostávať študovať na Slovensku. Sú to práve mladí ľudia a ďalšie generácie, kto sa bude podieľať na historických zmenách Slovenska,“ povedal.
Možno vás zaujme: Školy dostanú príspevok na každého ukrajinského žiaka. Koľko?
Schválenie novely považuje za ďalší krok k reforme vysokých škôl. Tá podľa neho zavádza množstvo zmien, akými sú napríklad kratšie štúdium pre študentov externého štúdia, viac učiteľov so skúsenosťami z praxe a zahraničia či transparentnejšia voľba rektora.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies