Dnes sa začína advent. Aký je jeho pôvod?

Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. V biblii sa hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je "svetlo sveta".

História adventu

História adventu pochádza zo 4. storočia. Z kresťanského východu sa začal do Galie a Španielska šíriť nový zvyk prípravy na príchod Krista. Vtedy bol ešte počet adventných nedieľ rôzny – od 2 do 6.

Adventná predvianočná príprava sa spomína už v Ríme za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Viac sa v Európe rozšíril za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu.

Čas duchovnej prípravy a pokánia

Štvortýždňové obdobie adventu je najmä pre veriacich akousi duchovnou prípravou a pokáním pred slávením Vianoc, spomienky na narodenie Ježiša.

Dôležitá súčasť - pôst, zvyky

Dôležitou súčasťou adventu je pôst a rôzne zvyky. Neje sa mäso, iba ryby. V minulosti sa bielili fasády, upratovalo sa vnútro domu a opravovali náradia. Počas adventu sa nesmeli konať svadby a zábavy.

Možno vás zaujme: Čo je to pôst, aký je jeho pôvod, a ako môže byť prospešný pre ľudský organizmus?

Adventný veniec

Symbolom adventného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ.

Odkiaľ pochádza nápad adventného venca?

Nápad zhotoviť adventný veniec pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna. V roku 1860 zavesil veľký čečinový veniec a pripevnil na každý adventný deň jednu sviečku. Sviečky pridané v nedeľu boli väčšie ako ostatné.

Pre chudobné a opustené deti zriadil útulok, ktorý nazval Drsný dom. Na tomto mieste deti nielen žili, ale učili sa aj rôzne remeslá. Na základe otázok detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa Wichern rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami - 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni, a štyrmi hrubšími sviecami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele. Dnešok je súčasne aj začiatkom nového liturgického roka.

Ľudové zvyky

V období adventu sa cirkevné tradície prepletajú s pradávnymi ľudovými zvykmi. Počas zimných dní, keď bolo málo denného svetla, vznikali rôzne hry, zábavy a tradície. Predvianočné zvyky sú rozmanité a líšia sa od regiónu k regiónu.

Svätá Barboru 4. decembra

Trhali sa vetvičky zo stromov, kríkov. Keď do Vianoc pekne rozkvitli, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. 

Mikuláš 6. decembra

Svätý Mikuláš bol skutočný človek, ktorý sa narodil v roku 250 v zámožnej kresťanskej rodine. Pomáhal chudobným, rozdal celý svoj majetok a stal sa biskupom. Ráno 6.decembra si deti vo vyčistených krpčekoch našli jabĺčka, oriešky, cukríky, niekedy však cibuľku, cesnak, uhlie alebo šupky zo zemiakov ako odmenu za správanie. Po dedine chodili na Mikuláša trojčlenné skupiny: Mikuláš, čert a anjel. Navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré pre ne pripravili rodičia.

Lucia 13. decembra

Na Slovensku sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. Keď ju hodili do plameňov, aby ju upálili ako strigu, vraj nezhorela, ale žila ďalej. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Niekde urobili z jedľovej vetvičky a obilného kláska metličku a ňou, namočenou do svätenej vody, od Lucie do Vianoc, kropili celý dom a stajne. Nie nadarmo sa hovorievalo, že „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“.

Vianoce 24. – 26. decembra

Pôvodne to boli zvyky spojené s vítaním znovu sa rodiaceho slnka, neskoršie s Kristovým narodením. 

Štedrý deň mal viacero pomenovaní: Kračún, Vilija (z lat. vigília), Dohviezdny večer. Na Štedrý deň ráno sa pieklo vianočné obradné pečivo. Podľa tradície muselo byť do východu slnka z pece vonku. Ním obdarovali neskôr vinšovníkov. Chlapi zaplietli do bičov počas pečenia novospradenú šnúru, aby sa darilo statku. Gazdiná si ešte pred východom slnka poutierala ruky od cesta o ovocné stromy a popol z pece vysypala pod stromy, aby bola dobrá úroda. 

Vianočný stromček sa u nás udomácnil pomerne neskoro. V polovici 19. storočia sa táto módna novinka rozšírila z nemeckých oblastí do okolitých krajín. Vianočných zvykov je veľmi veľa, v každom regióne mali svoje. Cez deň sa postilo, ale večer čakala všetkých, podľa možností, bohatá večera.

Krájalo sa jabĺčko, šupiny z kapra dávali pod obrus, kŕmil dobytok a neskôr si deti našli pod stromčekom skromné darčeky. Deň sa končil Polnočnou omšou.

Božie hody (25. 12) 

1. Sviatok vianočný je sviatkom pokoja a pohody. Nesmelo sa pracovať, dokonca ani postele ustielať.

2. sviatok vianočný 

Svätý Štefan (26.12.) V tento deň sa konali zábavy, vinšovali sa koledy.

Silvester 31. 12. 

Predstavoval koniec starého a začiatok nového. Bolo treba poďakovať za staré a prosiť o nové.

Doba vianočná sa končí definitívne dňom Troch kráľov (6 . 1.). V tento deň chodili chlapci, prezlečení za troch kráľov, koledovať po domoch a boli obdarovaní koláčmi, peniazmi.