Viac ako 20 regionálnych a národných volieb v tomto roku neprinieslo jasné riešenie politického napätia na kontinente.
Rok 2024 sa chýli ku koncu a Rumunsko sa ocitlo v strede politických nepokojov. Krajina teraz čaká na novú vládu, ktorá stanoví dátum nových prezidentských volieb po bezprecedentnom zrušení prvého kola rozhodnutím Ústavného súdu. V celej Európe vládne podobná nálada. Viaceré vlády prejavujú svoju nedôveru, nakoľko pretrvávajú politické nepokoje a vedenie zostáva nevyriešené.
Viac ako 20 regionálnych a národných volieb v tomto roku nezvládlo vyriešiť politickú krízu na kontinente. Namiesto toho sa výsledkom stali rozdelené parlamenty a nestabilné koalície, ktoré zanechali voličov sklamaných a čoraz viac nespokojných. Zásadné problémy stále pretrvávajú, ba dokonca zhoršujú.
Politická kríza v Rumunsku vyplýva z obvinení z ruského zasahovania do podpory krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca v anulovaných voľbách. Proeurópske strany sa teraz usilujú o získanie väčšiny, pretože spory o vedenie a politické nezhody bránia pokroku, čo vyvoláva rastúcu verejnú frustráciu.
Ťažká situácia Rumunska odráža širšie politické napätie a rastúci vplyv krajnej pravice v celej Európe. Po júnových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sa popularita krajne pravicových strán zvýšila. Kým stredopravé sily, najmä Európska ľudová strana (EPP), si udržali pozíciu najväčšieho politického bloku, politické prostredie EP stroskotalo. Počet strán, ktoré sa delia o moc rástol, čo oslabilo šance na stabilnú väčšinu.
V novembri sa situácia ešte viac skomplikovala. Ursula von der Leyen tesne obhájila svoje druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie. Jej najtesnejšie víťazstvo od roku 1993 zdôraznilo prehlbujúce sa rozdelenie v rámci Európskeho parlamentu. Bývalý podpredseda EP, Jacek Saryusz-Wolski, označil tento proces za „najnižší v histórii EP“, ktorý sa vyznačoval „medzistraníckymi dohodami“.
Francúzsko a Nemecko, ktoré dlhodobo zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní politiky EÚ, momentálne čelia domácim krízam. Vo Francúzsku utrpela strana prezidenta Emmanuela Macrona porážku v júlových predčasných voľbách do Národného zhromaždenia, čo viedlo k mesiacom politickej stagnácie a najkratšiemu premiérskemu úradu od roku 1958. V Nemecku sa krehká koalícia kancelára Olafa Scholza minulý mesiac zrútila uprostred rozpočtového a politického chaosu. Očakáva sa, že hlasovanie o dôvere v Nemecku povedie k predčasným voľbám, ktoré budú už v roku 2025.
Do konca roku 2024 budú krajné pravicové strany zohrávať riadiace úlohy v najmenej siedmich krajinách EÚ, vrátane Holandska, Fínska a Talianska. Podľa londýnskeho think-tanku Chatham House rastúci vplyv krajnej pravice začal formovať Európsku radu, pričom skeptici v Európskej únii čoraz častejšie podporujú obmedzenie tvorby politiky EÚ v prospech väčšej národnej kontroly.
Politické zmeny v Európe odrážajú roky rastúcej frustrácie voličov z ekonomickej stagnácie, narastajúcich migračných tlakov a pretrvávajúceho napätia regionálnych konfliktov.
Ekonomické problémy sa stali kľúčovou témou v roku 2024. Očakáva sa, že ekonomika eurozóny porastie len o 0,8 percenta, pričom Nemecko, najväčšia ekonomika regiónu, zažije pokles už druhý rok po sebe. Obavy zo štátneho dlhu sa opäť objavili, keď francúzsky rozpočtový deficit vzrástol na 6,2 percenta, čo je dvojnásobok stanoveného cieľa EÚ, a opäť vyvolalo obavy o fiškálnu disciplínu.
Medzitým vysoká inflácia, prudko rastúce náklady na energiu a neustále pretrvávajúca kríza životných nákladov ďalej zaťažujú rozpočty domácností. V októbri desaťtisíce ľudí v Madride protestovali proti rastúcim nákladom na bývanie.
Únava z ukrajinskej krízy tiež podnietila politické posuny. Verejnosť čoraz menej trpezlivo prijíma balík pomoci EÚ vo výške 133 miliárd dolárov, najmä v fiškálne napätých štátoch, ako je Francúzsko. Na Slovensku odpor voči vojenskej podpore Ukrajiny pomohol dostať k moci krajnú pravicu, zatiaľ čo v Poľsku prílev utečencov zosilnil nacionalistickú rétoriku a prehĺbil rozdelenie verejnosti.
Ambiciózna klimatická agenda EÚ čelila značnému odporu. V januári nemeckí farmári protestovali proti predpisom Green Deal, čo vyvolalo podobné demonštrácie v Belgicku, Francúzsku a Poľsku. Inštitút pre klimatickú ekonomiku so sídlom v Paríži odhadol, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 si bude vyžadovať ročné investície vo výške 813 miliárd eur, čo predstavuje 5,1 percenta HDP bloku. Tento objem investícií je však pre mnohé ekonomiky v ťažkostiach neudržateľný.
Migrácia zostáva jedným z najviac politicky zaťažených problémov Európy, pričom centristické strany čoraz častejšie preberajú krajné pravicové názory, aby si udržali podporu voličov.
V apríli EÚ prepracovala svoju azylovú politiku, sprísnila hraničné kontroly a urýchlila deportácie. Na domácej pôde Nemecko v septembri obnovilo dočasné hraničné kontroly, pričom Francúzsko, Rakúsko a ďalšie krajiny ho nasledovali. Tieto opatrenia však majú svoju cenu: narúšajú základný princíp voľného pohybu v rámci schengenskej zóny.
Francúzsky think-tank Fondapol poukázal na európske politické dilemy, ktoré trápia progresívne sily: sú medzi požiadavkami na masovú imigráciu a ekologickú transformáciu, ako aj potrebou podporovať sociálny štát a zlepšovať kúpnu silu s nízkymi príjmami.
Meniaca sa geopolitická situácia, najmä s návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu, pridáva kontinentu ďalšiu vrstvu neistoty. Ako sa blížia opätovné voľby a možný návrat Trumpa, Európa sa pripravuje na možné dôsledky, ako je vystúpenie USA z NATO, znížená podpora Ukrajine a obchodné vojny.
Jian Junbo, zástupca riaditeľa Centra pre vzťahy medzi Čínou a Európou na Univerzite Fudan, pre Xinhua povedal, že ak sa tieto obavy naplnia, Európa môže byť nútená uprednostniť bezpečnosť aj za cenu ekonomických nákladov.
V tomto kontexte krajne pravicové strany zdôrazňujú štrukturálne a vodcovské nedostatky EÚ, čím posilňujú svoje nacionalistické a euroskeptické platformy. Toto napätie prinútilo aj tradičné strany prispôsobiť sa.
„To, čo sa kedysi považovalo za radikálne, sa teraz stalo novým normálom,“ poznamenal Matthijs Rooduijn, politológ z Amsterdamskej univerzity.
Volebné rozhodnutia v roku 2024 odrážajú narastajúce európske krízy, ktoré stavajú kontinent na kritickú križovatku. To, či Európa dokáže prekonať svoju fragmentáciu – obnoviť dôveru medzi voličmi a jednotu medzi členskými štátmi – bude určovať jej budúcnosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies