Európska únia prišla so zaujímavou teóriou na boj proti klimatickým zmenám

Podľa výsledného dokumentu si Európska rada "uvedomuje potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť členských krajín a rešpektovať ich právo na to, aby si sami zvolili svoj energetický mix a vybrali tie najvhodnejšie technológie. Niektoré krajiny deklarovali, že ako súčasť ich národného energetického mixu využívajú jadrovú energiu," uvádza sa v dokumente.

S vedomím, že prelomiť hroziace veto troch východoeurópskych krajín, ktoré zablokovali dohodu o postupnom prechode na uhlíkovú neutralitu už na júnovom summite, bude nesmierne ťažké. Nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen už v stredu predstavila takzvaný "Európsky zelený údel". Ide o dohodu, v rámci ktorej chce dať EÚ sto miliárd eur na pomoc tým členským krajinám EÚ, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív.

Aj tak nebolo dlho isté, či to Prahu, Varšavu a Budapešť presvedčí. V tom, aby bolo v záveroch summitu ako súčasť boja proti klimatickej kríze spomenuté aj využívanie jadrovej energie, mali východoeurópske štáty prirodzenú podporu Francúzska, ktorého energetika je založená z veľkej časti na jadre. "Jadro je súčasťou plánu. Krajiny, ktoré sú závislé len na uhlí, nebudú schopné prejsť z večera na ráno len na obnoviteľné zdroje," hovoril už pred summitom francúzsky prezident Emmanuel Macron.

V dnešných hodinách po skončení summitu sa bránil, že to nebol on, kto do výslednej dohody "prepašoval" zmienku o jadre: "Toto explicitné spomenutie jadra požadovala Česká republika a Poľsko. Ja som to nepotreboval. Je ale pravda, že nemôžeme požadovať od krajín, ktorých domáca produkcia závisí zo 60 či 70 percent na uhlí, aby prešli z večera na ráno na obnoviteľné zdroje," zopakoval Macron.

Výsledky summitu si pochvaľoval český premiér Andrej Babiš: "Jadrová energia je čistá energia. Neviem, prečo s tým niektorí ľudia majú problém," vyhlásil. Pridal sa aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý vyhlásil, že bez jadrových elektrární by EÚ nebola schopná dosiahnuť vytýčené zmeny.

S plánom vyslovene spomínať jadrovú energiu pôvodne nesúhlasili viaceré krajiny, ktoré sa dlhodobo stavajú proti jadru, konkrétne Rakúsko, Nemecko či Luxembursko, nakoniec s tým však súhlasili. Jadrová energetika je však súčasťou energetického mixu v 14 z celkového počtu 28 členských krajín EÚ a na celoeurópskej úrovni sa podieľa na výrobe elektriny zhruba na úrovni 30%.

Mnohí ekológovia z nej však naďalej nie sú nadšení, a upozorňujú na riziko veľkých havárií, aké poznáme z Černobyľu či japonskej Fukušimy. Navyše, hoci sa členské krajiny EÚ nakoniec na pláne na prechod k bezuhlíkovej ekonomike dohodli, odborníci varujú, že EÚ je momentálne veľmi ďaleko od toho, aby sa jej podarilo splniť ciele, ktoré si sama v tomto smere vytýčila.