ZDRAVIE Pobyt na slnku? Opatrne, melanómy kože pribúdajú!

V máji si každoročne pripomíname Euromelanoma Day. Dôvodom je neustále narastajúci počet rakoviny kože.

Pri jeho príležitosti sme sa porozprávali s MUDr. Zuzanou Muránskou z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Osveta a edukácia v súvislosti s rizikom kožných nádorov prebieha aj na Slovensku v rámci kampane Európskeho dňa melanómu, ale aj iných aktivít už niekoľko rokov, napriek tomu čísla a počty pacientov s rakovinou kože každoročne stúpajú. V čom vidíte najväčší problém?

Vyšší výskyt malígneho melanómu aj nemelanómovej kožnej rakoviny je celosvetový trend nielen u nás, ale aj v krajinách, kde sú preventívne kampane omnoho silnejšie. K výraznejšiemu rastu nových prípadov prispievajú hlavne enviromentálne a sociálno-kultúrne faktory. Vplyvom úbytku ozónovej vrstvy je intenzita UV žiarenia silnejšia, ľudia trávia svoj voľný čas vonku, športujú a cestujú k moru omnoho viac ako v minulosti a nielen v letnom období. Taktiež trendy v móde a v obliekaní sú iné ako za čias našich starých mám. K rozvoju kožných nádorov prispieva aj zníženie imunity vplyvom niektorých ochorení alebo liekov. Tento stúpajúci trend vo výskyte rakoviny kože pravdepodobne ťažko ovplyvníme. Preventívne kampane sú však dôležité na to, aby sme zlepšili a urýchlili diagnostiku kožných nádorov a tým skvalitnili a predĺžili život našich pacientov.

Na jednej strane je prevencia a osveta iste dôležitá, ale mnohí pacienti prichádzajú do vašej ambulancie aj napriek tomu, že sa často nevystavujú slnečnému žiareniu a dokonca sa neradi opaľujú. Čo sú teda hlavné rizikové faktory pre vznik zhubných národov kože?

Áno. Zhubný kožný nádor môže vzniknúť aj u človeka, ktorý sa neslní, najčastejšie preto, lebo slnko mu nerobí dobre a často sa spáli. Práve tieto rizikové typy kože – fototyp I a II, teda ľudia s bledou pokožkou, pehami, s ryšavými alebo blond vlasmi – sú najviac ohrození vznikom kožnej rakoviny v porovnaní s ľudmi s tmavším typom pokožky. K ďalším rizikovým faktorom patrí genetická záťaž v rodine, keď sa melanóm alebo nemelanómová rakovina kože vyskytuje u pokrvných príbuzných, taktiež vysoký počet pigmentových névov (znamienok), vyšší vek a znížená imunita.

Od tohto roka zastupujete Slovensko v rámci európskej iniciatívy Euromelanoma, ktorej cieľom je zvýšenie edukácie v oblasti nádorov kože. Prečo ste sa rozhodli prijať túto funkciu?

Prijať pozíciu zástupcu Slovenska v iniciatíve Euromelanoma bolo pre mňa úplne automatické a prirodzené. Pracujem ako dermatovenerológ v onkodermatologickej ambulancii Národného onkologického ústavu v Bratislave. Denne za mnou prichádzajú pacienti s kožnými nádormi. Som rada, že môžem byť súčasťou odborného tímu mojich kolegov onkodermatológov, onkochirurgov, klinických a radiačných onkológov, rádiológov… Práve vďaka medziodborovej spolupráci vieme našim pacientom poskytnúť optimálnu starostlivosť s cieľom vyliečenia, zlepšenia kvality alebo predĺženia života. Edukácia mojich pacientov o dôležitosti ochrany kože pred nadmerným pôsobením UV žiarenia je dôležitou súčasťou úspešnej liečby kožnej rakoviny. V kampani Euromelanoma vidím veľký zmysel s cieľom zvyšovania povedomia populácie o diagnostike a prevencii kožnej rakoviny.

Aktinická (solárna) keratóza označuje rôznorodé zmeny na koži, ktoré vznikajú po dlhoročnom pôsobení slnečného žiarenia. Typickým prejavom je drsná, suchá a olupujúca sa koža. Niekedy môže byť postihnutá časť začervenaná alebo hnedá. Aktinickou keratózou sú najviac postihnuté tie oblasti tela, ktoré sú najviac vystavované slnečnému žiareniu. Najčastejšie je to tvár, uši, pery, predlaktia a krk. Ochorenie charakteristicky postupuje veľmi pomaly a niekedy môže zmiznúť samo. Malé množstvo prípadov sa môže rozvinúťdo rakoviny kože. Preto by aktinickú keratózu mal vyšetriť, liečiť a sledovať odborník.

Vznik a príčiny solárnej keratózy

ôvodom vzniku aktinickej keratózy je dlhodobé pôsobenie slnečného žiarenia na kožu alebo častá návšteva solárií. Niektorí odborníci prisudzujú podiel na vzniku ochorenia aj ľudským papilomavírusom (HPV). K rizikovým faktorom sa vo všeobecnosti zaraďuje vek nad 40 rokov, časté vystavovanie sa priamemu slnku a spálenie, svetlá pokožka, oslabenie imunitného systému.

Príznaky

Ako sme už spomínali, oblasť kože postihnutá aktinickou keratózou býva suchá, drsná a nadmerne sa šúpe. Niekedy sa môže prejaviť aj vyvýšenými hrbolčekmi, ktoré sa podobajú bradaviciam. Kožné zmeny majú často zmenené zafarbenie (ružové, červené, hnedé). V niektorých prípadoch môže časť kože s aktinickou keratózou svrbieť, páliť, či dokonca bolieť. Bežne sa s týmito zmenami stretávame na čele, ušiach, rukách, predlaktiach, vo vlasatej časti hlavy a na krku, teda na častiach tela najviac vystavovaných slnečnému žiareniu.

Diagnostika

Vyšetrenie kože a stanovenie diagnózy má v rukách kožný lekár (dermatológ). Ten kožu vyšetrí a niekedy, v prípade nejasností, môže zvážiť odobratie vzorky kože (biopsia). Tú vykonáva spravidla pri lokálnom znecitlivení postihnutej oblasti. Vzorku sa následne preskúmajú v laboratóriu. Aj po potvrdení diagnózy a následnej liečbe bývajú väčšinou nutné pravidelné kontroly u kožného lekára.

Liečba

Prejavy aktinickej keratózy v niektorých prípadoch zmiznú spontánne. Po opätovnom pôsobení slnečného žiarenia sa však môžu znova objaviť. Napriek tomu, že väčšina týchto kožných zmien sa nezmení na rakovinu, odporúča sa ich odstránenie. Možnosti odstránenia prejavov aktinickej keratózy sú:

Lieky

Na zmiernenie prejavov ochorenia sa môžu použiť špeciálne krémy a gély.

Fotodynamická terapia

Lekár nanesie na kožu látku, ktorá vyvolá zvýšenie citlivosti kože na určité svetlo. Následne sa oblasť kože týmto svetlom ožiari. To spôsobí zničenie chcenej časti kože.

Kryoterapia

Liečba pomocou tekutého dusíka, ktorý zmrazí postihnutú oblasť kože. V súčasnosti je veľmi používaná pre jednoduchosť zákroku. Trvá niekoľko minút a lekár ho môže urobiť v ambulancii.

Operačná liečba

Chirurg zoškrabe cieľovú časť kože pri znecitlivení nástrojom, ktorý sa nazýva kyreta. 

Mohlo by vás zaujímať: ZDRAVIE Alergia je časovaná bomba pre vznik astmy. Vieme, ako sa jej vyhnúť!

Podľa slov dermatologičky MUDr. Jany Chudíkovej je dôležité kožu pravidelne sledovať a ideálne raz za rok podstúpiť digitálnu dermatoskopiu, napríklad celotelovú na prístroji PhotoFinder. Podľa slov primárky to môže byť kedykoľvek v roku. Vyšetrenie je celkom bezbolestné a môžu ho absolvovať aj deti.