Grigorij Jefimovič Rasputin: Tajomný a nemravný mních, obľubujúci orgie, pobláznil hlavu aj samotnej cárovnej

Jedna z najbizarnejších postáv prelomu 19. a 20. storočia, ktorú mimo iné preslávila skupina Boney M s hitom Rasputin, sa narodila podľa jednej z cirkevných matrík 21. januára 1869 v sibírskej dedinke Pokrovskoje. Život na tomto mieste je mimoriadne krutý. Náročnú prácu a choroby striedajú hladomor a mráz. Vďaka neprístupným močiarom v okolí dediny je skoro nemožné navštevovať školy, a tak to so vzdelaním  Rasputina nie je žiadna sláva, hovorí sa dokonca, že nevedel ani poriadne písať a čítať

Nejasnosti panujú nielen okolo dátumu narodenia, ale aj okolo mena. Podľa niektorých historikov bolo Rasputin práve meno, podľa niektorých údajov sa však volal alebo sa len chcel volať Novych. Pri pôvode mena Rasputin sa historici prikláňajú buď k verzii, že pochádza z ruského slova „rasputnik” (zhýralec), alebo z ruského slova „rasputije,” teda rázcestie.  

Ako mladý muž podľa väčšiny zdrojov pil a chodil za ženami. Približne 18-ročný odišiel do kláštora. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil do rodnej dediny a oženil sa. Manželka Praskovja mu porodila tri deti, mal ale aj ďalšie deti s inými ženami. Na svoju rodinu ani v neskorších rokoch nikdy nezanevrel. Jedna z jeho dcér, Marija, po boľševickej revolúcii utiekla do Francúzska a neskôr do USA, kde v roku 1977 zomrela.

V roku 1903 prišiel do Petrohradu kvôli veľkému zhromaždeniu cirkevných hodnostárov. Okolnosti Rasputinovi vtedy nahrávali do karát. Na čele štátu stál slabý cár Mikuláš II. A náboženstvo a mystika hrali významnú úlohu v živote panovačnej cárovnej Alexandry Fjodorovnej  

Táto pôvodne nemecká princezná videla v Rasputinovi šancu na uzdravenie nasledovníka trónu Alexeja, ktorý trpel hemofíliou, a tak bol v roku 1905 Rasputin na radu najlepšej priateľky cárovnej Anny uvedený k rodine. Rasputnovi sa niekoľkokrát podarilo zastaviť bolesť aj krvácanie Alexeja. Jeho úspech tak bol spečatený.  

Rasputin cársku dvojicu úplne ovládol. Za peniaze dojednával audiencie a prostredníctvom svojej manželky sa začal cár na jeho rady spoliehať aj v iných štátnych záležitostiach. Postupom času začal Rasputin zasahovať aj do menovania cirkevných hodnostárov a nakoniec aj do politických a vojenských rozhodnutí.  

Ďalšou stránkou jeho luxusného života sa stali bujaré večierky a búrlivé noci s významnými ženami. Orgiami vraj zaháňal diabla v sebe aj v ženách. Každý jeho krok sledovala cárska polícia a počas prvej svetovej vojny bol obvinený zo spájania sa s Nemeckom. Cárovna sa občas o orgiách Rasputina dozvedela, nedala však na neho nikdy dopustiť.  

Jeho štýl života prispel k diskreditácii cárskej rodiny a Rasputin si vytvoril obrovské množstvo nepriateľov. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o atentátoch sa úlohy „zachrániť monarchiu” nakoniec ujala skupina konzervatívcov na čele s bohatým kniežaťom Félixom Jusupovom, ktorý Rasputina nenávidel. Rasputin, naopak, choval k Jusupovovi údajne veľmi vrúcne city.

Jusupov zorganizoval spoločne s poslancom Dumy Vladimierom Puriškevičom, členom cárskej rodiny a kňazom Dimitrijom Pavlovičom vo svojom paláci 30. decembra 1916 večierok. Lákadlom pre Rasputina sa stala jeho manželka Irina. Počas večierku Rasputinovi podali jed vo víne a v jedle, ktorý však nezaberal podľa predstáv. Juspov stratí nervy, vytiahne pištoľ a z tesnej blízkosti strelí Rasputina do hrude. Ten sa na grófa vrhne s cieľom zaškrtiť ho, no je umlčaný ďalšou sériou guliek a údermi palice.

Údajne ešte živého ho neskôr zabalili do kožuchu a hodili pod ľad zamrznutej Nevy. Na vražde sa podľa niekoľkých zdrojov mal podieľať aj agent britskej služby MI6 Oswald Ryaner.  
 
Na príkaz cárovnej bol Rasputin pochovaný v Cárskej farme. V búrlivom roku 1917 však miestni obyvatelia telo spálili. Vo svojom závete mimo iné uviedol, že v prípade svojej smrti rukou príslušníka cárskej rodiny monarchia neprežije ani dva roky. Vláda Romanovcov naozaj skončila za necelé tri mesiace a za menej ako dva roky cársku rodinu zastrelilo boľševické komando.  

Jusupovi, ktorý nebol za legendami opradenú vraždu nikdy potrestaný, sa podarilo utiecť. Zomrel v roku 1967 vo Francúzsku. Puriškevič bol po boľševickej revolúcii krátko uväznený a zomrel v roku 1920. Dimitrij Pavlovič tiež utiekol a zomrel v roku 1941 v pľúcnom sanatóriu vo Švajčiarsku.