Nedávno ma na mojej milovanej prechádzke lesom opäť prepadol ten známy hlas –hlas žalobcu, ktorý ma chcel znovu stiahnuť dolu, pokaziť mi deň, zastaviť a udupať pod čiernu zem.
Ševelil mi do ucha čosi takéto jedovaté: "No vidíš, ty si skrátka taká! Si prchká, si emocionálne nestabilná, si príliš obnažená! Hocičo sa ťa dotkne, nemáš svoje pocity pod kontrolou, len tak vzplanieš. A preto nikdy nebudeš mať pokoj na duši, nikdy z toho nevyrastieš! Budeš navždy uväznená vo svojich pocitoch, budeš trpieť vo svojich emočných výkyvoch, cítiť sa zle, nedokonalo a nedostatočne. Lebo si skrátka taká!..."
Zaskočilo ma to uprostred toho krásneho dňa v krásnom prostredí. Už-už som išla sama seba „poobviňovať“ a znechutiť si deň, no napokon som nepodľahla. Až príliš dobre som poznala, odkiaľ veje tento hlas, ktorý chce vždy všetko iba ničiť, kradnúť, zabíjať. A tak som obrátila hlavu a nadstavila ucho presne na opačnú stranu – k Bohu. Spýtala som sa Ho celkom jasne, detsky, bezbranne: „Bože, ale ono je to pravda! Ja som naozaj vznetlivá, emočná a všeličo sa ma dotýka! Prečo, prečo si ma takú stvoril a čo s tým mám robiť?“
Hneď som začula odpoveď, ten hlas, plný pokoja, jasnosti a prijatia: "Áno, si taká. Chcel som, aby si bola taká. Aby ti veci neboli ľahostajné. Aby ťa 'bolela' neprávosť, aby si sa dokázala hnevať na úklady zlého, a aj zahorieť... Chcel som, aby si sa vedela ozvať za moje veci! Aby si odmietala, keď ti niekto bude ponúkať jed v krásne ozdobenom balíčku. Aby ti nebolo jedno. Aby si chcela oddeľovať moje veci od klamstiev. Aby tvoje srdce nahlas kričalo, spievalo, smialo sa aj plakalo.
To chcem, to som do teba dal, to v tebe formujem, aby si sa mi s tým ohňom odovzdala celá a išla za mojimi vecami. Opatruj to v sebe, a tak spolu dokážeme veľké veci!“ Ako som to začula, môj krok bol opäť ľahučký, slnko znovu svietilo a všetko okolo mňa bolo nádherné a jedinečné...
Opäť som si tým len uvedomila, aké dôležité je vedieť sa započúvať do myšlienok, ktoré nám nepretržite naskakujú v mysli a rozhodnúť sa, ktoré vpustíme ďalej a ktoré nie! Záleží na tom, koho hlas počúvame. Záleží na tom oveľa viac, ako si myslíme. Pretože podľa toho, či nadstavujeme ucho naľavo alebo napravo, sa formujú aj naše myšlienky. A tie nás môžu budovať, alebo ničiť.
Naše nervové bunky sú pripravené prijať akúkoľvek z 30 000-1800 tisíc myšlienok, ktoré za deň naša myseľ vygeneruje.
Možno by ste si povedali, že beh myšlienok našou hlavou je niečo nekontrolovateľné, spontánne, raz a navždy dané, no nie je to tak! Našu myseľ a povahu myšlienok, ktoré ňou prechádzajú, môžeme, dokonca musíme mať pod kontrolou my! Pretože ak sa toho nechopíme my, zoberie ich útokom strach, temnota, čierňava, zúfalstvo, depresie, pochybnosti... Našťastie – a potvrdzujú to aj najnovšie výskumy neurovedy – človek je tak umne skonštruovaný, že si naozaj môže tok svojich myšlienok uvedomovať a korigovať podľa svojho.
Veď si len predstavte, ak nám veda hovorí, že denne nám presviští mysľou až 30-180 tisíc (v priemere 50-70 tisíc), ako by to vyzeralo, keby sme sa ani len nesnažili prehovoriť do tohto neuveriteľného množstva a prevziať nad ním vedomé líderstvo?
O tom, ako vládnuť svojej mysli - a tým aj pomáhať mozgu, pretože povaha myšlienok ovplyvňuje jeho štruktúru a zdravie – existuje dnes množstvo zaujímavých štúdií, podcastov a kníh. Jednou z najpopulárnejších je kniha neurovedkyne Caroline Leaf „Switch on your brain“, ktorá vyšla aj v češtine, pod názvom „Zapněte si mozek“. (Okrem nej vyšli aj tituly „Kdo mi vypnul mozek“ a „Kdo ti vypnul mozek?“).
V nej autorka dokonca tvrdí, že človek je schopný každých 10 sekúnd vedome vstúpiť do toku svojich myšlienok a presmerovať ich tak, aby to bolo prospešné pre náš mozog, život, rozhodnutia, zdravie. Pretože nie všetky myšlienky naozaj sú tou pravdou, tým chlebom každodenným, ktorý nás má sýtiť a viesť.
V praxi to v našej hlave funguje asi tak, že naše myslenie pôsobí na mozog, ktorý uvoľňuje neurotransmitery – chemických poslov, ktorí mozgu umožňujú komunikovať s jednotlivými svojimi časťami a naším nervovým systémom. Čo má vplyv na celé naše telo, zdravie, pohodu, rovnováhu, reakcie, a teda vlastne na náš celý život. Pretože neurotransmitery riadia všetky funkcie nášho tela – od hormónov cez trávenie až po pocity šťastia, smútku, strachu, či depresie.
Inými slovami, žiadna z tých 30 až 180 tisíc myšlienok denne, ktoré prejdú našou mysľou a mozgom, nie je „neškodná“, nedôležitá, o žiadnej sa nedá povedať, že by na nás nemala vplyv. To, o čom premýšľame, ovplyvňuje 75 až 100 biliónov buniek v našom tele. Zjednodušene povedané – naše myšlienky a myseľ formujú náš mozog, a ten formuje náš život.
Mať pod kontrolou svoje myšlienky prináša poriadok do nášho dňa, zdravie do nášho tela a života.
Len sa zamyslime, nervové bunky v našom mozgu sú pripravené prijať akékoľvek myšlienky, ktoré tam my vpustíme. To je dosť veľká zodpovednosť na to, aby sme sa začali naozaj starať, čo necháme víriť v našej hlave a čo z nej vypoklonkujeme. Lebo aj veda hovorí, že sa to dá. Len si jednoducho treba začať byť vedomí toho, že nie každá myšlienka v našej mysli prichádza v mieri, nie každá je pravdou o nás a našom živote, zďaleka nie každá nás bude budovať a pomáhať nám kráčať vpred.
Takýchto záškodníkov jednoducho treba z hlavy a života vykázať! Zastaviť v zárodku, vysmiať, otočiť ešte vo dverách, kým sa nestihnú rozliať po celej mysli, dať signál mozgu, ktorý začne usilovne pracovať a naladí celé naše telo, nervy, našu osobu aj náš deň do úplne čiernych farieb.
Nedajme sa! Skúmajme svoje myšlienky, vpúšťajme dnu tie čisté, konštruktívne, prinášajúce odpoveď, hľadajúce pravdu. Že je to ťažké? Áno, môže byť. Ak sme roky žili v myšlienkových vzorcoch, plných strachu, stresu, obáv, depresií, menejcennosti, obviňovania, tak drážky v mysli aj mozgu sú už riadne hlboko vyryté. No neuroveda jednoznačne potvrdzuje, že je možné vyryť nové brázdy našich myšlienok, spôsobu myslenia, a že my toho môžeme byť viac než aktívni účastníci!
Hýčkajme si svoju myseľ a mozog, buďme strážcom myšlienok, preverujme ich, či chcú v našej hlave urobiť toxickú ničivú párty, alebo či prinášajú pokoj, radosť a budovanie. Majme so sebou trpezlivosť, prepísať určité myšlienkové vzorce môže trvať niekoľko týždňov, možno pár mesiacov, no výsledok bude stáť za to!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies