Čím to je, že šťastné chvíle akoby pominuli rýchlo, kdežto tie nešťastné sú dlhé ako najdlhší špagát na svete? Keď sme s priateľmi alebo venujeme pozornosť niečomu, čo nás skutočne zaujíma, hodiny idú rýchlejšie, až sa zdá, ako by chceli človeka ukrátiť o trochu radosti. A potom, keď nás obostrie smútok ako závoj, márne si želáme, aby už bol večer, aby sme zaspali a prebudili sa do rána, ktoré, ako veríme, prinesie vykúpenie. Nemá to konca, je to hrozné a čakanie nás umára.
Vždy to tak je, a Biblia nás najlepšie v tomto smere povzbudí, že existuje aj život po tragédiách. Existuje život aj po stratách. Aj po súženiach a úzkostiach. A nie hocjaký, ale dobrý, nakreslený Bohom.
Jób
Bol raz v starom zákone muž menom Jób, ktorý sa vyznačoval spravodlivosťou. Boha si ctil, konal čestne a čestným spôsobom si aj nazhromaždil bohatstvo. Diabol však presvedčil Najvyššieho, aby ho vyskúšal, že vraj teraz je dobrý, ale keby sa mu prihodilo niečo zlé, určite by jeho srdce zatvrdlo a konal by pravý opak. A tak Jób prišiel o všetko, o majetok, o deti i o svoje zdravie. Trpel bolesťami, smútkom a ešte aj znášal hlúpe a nezmyselné komentáre svojich priateľov. Sedem dní sedel v tichu, tak veľmi ho ťažilo trápenie. Nerozumel ničomu, prečo sa to stalo, aj nádej ho opúšťala. Ale napokon, keď si vzal ponaučenie a aj sa musel pokoriť, skončilo sa obdobie trúchlenia. Povstal v novej sile, modlitbou ušetril priateľov od trestu, uzdravil sa, nanovo mal bohatstvo a aj deti sa mu narodili. Existoval život po tom strašnom nešťastí a jeho ďalšie dni boli ešte lepšie ako minulé.
Eva a Adam
Prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili. Ten príbeh pozná snáď aj malé dieťa, hoci nie každý verí, že to tak naozaj bolo. Keď boli vyhnaní z raja a učili sa žiť po svojom, stali sa aj rodičmi. Synovia Kain a Ábel im robili radosť, ale radosť netrvala večne. Kain žiarlil, a to až do takej miery, že si brata zavraždil. Eva, zdrvená matka, v podstate stratila oboch synov, lebo zatiaľ čo jedného pohltila smrť, druhého zasa zvábil do temnoty hriech. Muselo to byť odporné a zaiste ani neverila, že to bude lepšie. No ale Boh sa zmiloval a učinil ju matkou ešte raz. A dokonca sa potom stalo, že sa začalo vzývať prvý raz v histórii meno Hospodina-Boha, čo je dôkaz, ako Boh koná. Pre Evu existoval aj život po utrpení. Existovala nádej.
Noemi
Aj Noemi stratila. Najskôr s manželom odišli z domoviny, lebo v Betleheme vyčíňala veliká bieda. Potom, keď sa usadili v inom kraji, zomrel jej manžel, a ako keby to nebolo dostačujúce, naposledy vydýchli aj jej dvaja synovia.
Jediný, kto zostal vytrvalo stáť po jej boku, bola nevesta Rút, ktorá sa aj ponúkla, že sa spolu s ňou vydá na cestu do Betlehema. Kým pre Noemi to bol návrat domov, pre Rút cesta predstavovala jednu veľkú neznámu. Nuž ale opäť sa zjavila Božia milosť, Rút sa vydala, porodila dieťa, zaopatrila si svoju svokru a tá predsa len ešte mala komu dať lásku. Hoci samu seba predtým nazývala zahorknutou, neskôr si uvedomila, že Boh má pre ňu dobré dnešky a aj zajtrajšky. Existoval život po žiali. Existoval život po prázdnote a biede.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies