Francúzsko čaká ďalší deň protestov proti dôchodkovej reforme

Polícia očakáva, že na protestných pochodoch a zhromaždeniach sa v celej krajine zúčastní približne 400.000 až 600,000 ľudí. To je menej ako polovica maximálnej účasti z marca, keď vrcholili protesty proti snahe vlády zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Na verejné zhromaždenia vtedy prišlo takmer 1,3 milióna obyvateľov.

Bezpečnostné zložky sú aj tentoraz v stave pohotovosti v súvislosti s očakávanou účasťou výtržníkov: podľa AFP sa v Paríži očakáva približne 1500 anarchistov a radikálnych demonštrantov. Podobná situácia, i keď s nižším počtom radikálov, sa očakáva aj v regionálnych centrách ako Nantes či Rennes. Polícia vo Francúzsku povolala do služby 11.500 príslušníkov polície a žandárstva, z toho 4200 v Paríži.

Štrajk proti dôchodkovej reforme má v 12. deň mobilizácie menší vplyv na verejnú dopravu. Parížsky dopravný podnik RATP oznámil takmer "takmer normálnu" prevádzku v sieti prímestských vlakov RER, v metre, ako aj autobusovej a električkovej doprave. Železničná spoločnosť SNCF avizuje početnejšie výpadky spojení, ale menej výrazné ako v posledných týždňoch.

Pokiaľ ide o zamestnancov školstva, účasť na štrajku avizovalo osem percent z nich. Protest učiteľov v mnohých mestách sprevádzajú aj protestné akcie ich žiakov, najmä stredoškolákov, ktorí prehradili vchody do svojich škôl. Svojich členov na účasť na štrajku vyzvali aj odbory v ropných rafinériách a skladoch pohonných látok, ako aj vedenie odborov zastupujúcich zamestnancov firiem na likvidáciu odpadu.

Podľa televízie BFM sa na viacerých cestách očakávajú blokády, ktoré skomplikujú cestnú dopravu. Pozornosť francúzskej verejnosti i politikov sa upiera na Ústavnú radu. Ak zákon o dôchodkovej reforme odobrí, prezident Emmanuel Macron ho okamžite podpíše, takže bude môcť nadobudnúť platnosť do konca roka 2023. Po tom, čo v posledných týždňoch Macron opakovane odmietal výzvy na rokovania s odborovými predákmi, avizoval, že po zverejnení rozhodnutia ústavnej rady pozve zástupcov zamestnancov na diskusiu.

Nateraz nie je známe, či po očakávanom odobrení zákona Ústavnou radou odbory vyhlásia ďalšie štrajky: dynamika protestného hnutia totiž zjavne slabne a zamestnanci sa nechcú vzdať platov za to, čo sa zdá byť prehratým bojom, konštatovala AFP. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že približne dvaja z troch Francúzov sú proti zmenám v dôchodkovom systéme. Macron však tvrdí, že reforma je nevyhnutná, aby sa systém v nasledujúcich desaťročiach nedostal do veľkých deficitov, doplnila AFP.