Grécko sa ocitlo v úplnom zastavení, keď tisíce ľudí vyšli do ulíc v rámci generálneho štrajku, aby si pripomenuli druhé výročie najhoršej železničnej nehody v krajine. Po celej krajine aj v zahraničí sa konalo až 346 protestov, pričom ich hnev smeroval priamo na vládu, ktorú obviňujú z neschopnosti a nedostatku zodpovednosti.
V piatok zostali zatvorené vládne úrady, banky aj firmy. Vlaky nejazdili, lode nevyrážali na more a lety boli pozastavené – takáto úplná odstávka nebola
zaznamenaná od obdobia finančnej krízy po roku 2009.
Nezávislá vyšetrovacia správa, zverejnená len deň pred výročím nehody, odhalila závažné zlyhania – zastarané vybavenie, nedostatky v bezpečnostných opatreniach a ľudské chyby. Osudného dňa sa severne smerujúci osobný vlak zrazil čelne s južným nákladným vlakom v tiesňave Tempe, pričom zahynulo 57 ľudí, najmä mladých študentov vracajúcich sa na univerzity do Solúna.
Nezabudnutá tragédia: "Nebola to nehoda, ale zločin"
Rodiny obetí odmietajú považovať tragédiu za obyčajnú nehodu. „Pre nás to nebola nehoda, ale zločin,“ hovorí Nikos Plakias, ktorý pri nehode stratil dve deti. Požaduje, aby boli politici braní na zodpovednosť. „Ak nebude povolaný ani jediný politik, poviem, že celá táto snaha zlyhala,“ dodáva.
Plakias verí, že jeho dcéry Thomi a Chrysa a ich sesternica Anastasia-Maria mohli prežiť, keby nezmenili svoje miesto v súprave. „Pôvodne sedeli v piatom vozni, no keď v Lárise vystúpilo veľa ľudí a predné vozne sa uvoľnili, rozhodli sa presadnúť. Bohužiaľ, práve tie vozne boli najviac zničené,“ vysvetľuje.
Podobný hnev cíti aj Alma Lata, ktorá pri nehode stratila dcéru, študentku medicíny. „Bojujeme za budúcnosť našich detí, za lepšiu spoločnosť. Naše deti sa už nevrátia, ale musíme bojovať za tie ostatné,“ povedala.
Štátne zlyhania a podozrenia z utajovania
Grécka železničná sieť už pred nehodou trpela zastaranými praktikami a chýbajúcou bezpečnostnou kultúrou. Situáciu zhoršilo aj zlé hospodárenie počas finančnej krízy, keď štátna železničná spoločnosť OSE prišla o veľkú časť personálu a infraštruktúra zostala zanedbaná.
Jedným z najväčších škandálov je neimplementácia bezpečnostného systému v rámci zmluvy 717, ktorú financovala Európska únia už v roku 2014. Po deviatich rokoch stále nebol zavedený do praxe. „Každý, kto oneskoril realizáciu tejto zmluvy, sa podieľal na smrti týchto detí,“ povedal prezident Vyšetrovacej komisie Christos Papadimitriou.
Mnohí veria, že peniaze určené na bezpečnosť boli spreneverené. Viac ako 1,3 milióna ľudí už podpísalo petíciu požadujúcu zrušenie imunity pre ministrov, aby mohli byť súdení bývalí ministri dopravy zo štyroch rôznych vlád.
Správa navyše odhalila aj sériu individuálnych chýb v deň tragédie. Výhybkár v stanici Lárisa nebol dostatočne vyškolený na používanie automatizovaného systému a preto sa spoliehal na manuálne riadenie, ktoré mu neposkytovalo prehľad o polohe vlakov. V dôsledku toho nesprávne nasmeroval osobný vlak na koľaj vedúcu oproti idúcemu nákladnému vlaku.
Systém, ktorý by chybu mohol odhaliť, nefungoval, pretože mal byť opravený práve v rámci zmluvy 717. Výhybkár dal rušňovodičovi povolenie na jazdu len na základe slovnej komunikácie, pričom sa nedodržali predpísané bezpečnostné protokoly.
Už niekoľko dní po nehode bola štrk a trosky z miesta odstraňované buldozérmi s cieľom obnoviť železničnú prevádzku. No vyšetrovatelia tvrdia, že
v troskách stále zostávali ľudské pozostatky. Rodiny obetí si najali
špecializovaný tím Anubis Coldcase K9, ktorý objavil ďalšie časti tiel až deväť
mesiacov po nehode.
Najviac otázok vyvoláva výbuch, ktorý po zrážke nasledoval. Oficiálne správy ho pripisujú unikajúcemu silikónovému oleju z transformátorov lokomotív, no súkromné chemické analýzy objednané rodinami obetí naznačujú prítomnosť xylénu – horľavej látky používané v farbách a lakoch.
Boj o spravodlivosť pokračuje
Zrážka vlakov pri rýchlosti 240 km/h bola taká silná, že zničila lokomotívu a prvých šesť vozňov osobného vlaku. Najhoršie poškodený bol reštauračný vozeň, ktorý pri sekundárnej kolízii s oceľovými doskami na nákladnom vlaku vzbĺkol v mohutnom požiari.
Protesty, ktoré sa v uplynulých dňoch konali naprieč celým Gréckom, sú dôkazom, že spoločnosť nezabudla. Rodiny obetí a demonštranti žiadajú, aby boli vinníci postavení pred súd a aby sa podobné nešťastia už nikdy neopakovali.
Či vláda pod tlakom verejnosti konečne podnikne kroky na zlepšenie bezpečnosti na železniciach, alebo sa prípad Tempe zaradí medzi ďalšie nevyšetrené tragédie, ukáže až čas. Jedno je však isté – grécky ľud sa neplánuje vzdať boja za pravdu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies