Slovenský vzdelávací systém je viac formálny a tradičný, s dôrazom na disciplínu a rešpektovanie autorít. Učitelia sú vnímaní ako hlavní nositelia vedomostí a študenti sú očakávaní, že budú pasívne prijímať informácie. Americký vzdelávací systém je viac orientovaný na študenta, s dôrazom na kritické myslenie a samostatné učenie. Učitelia sú vnímaní ako facilitátori, ktorí podporujú študentov v ich vlastnom objavovaní a učení.
USA je známa krajina príležitostí, kde inovatívne prístupy vo vzdelávaní majú mnohé prínosy, no napokon aj nevýhody, ktoré naopak európske krajiny nepociťujú.
Vzdelávacie systémy na Slovensku a v Spojených štátoch amerických sa výrazne líšia v mnohých aspektoch. Tieto rozdiely sú výsledkom historických, kultúrnych a ekonomických faktorov, ktoré formovali prístupy k vzdelávaniu v oboch krajinách.
Učebné osnovy na Slovensku sú centrálne riadené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. To znamená, že všetky školy musia dodržiavať rovnaké osnovy a štandardy. Dôraz sa kladie na teoretické vedomosti a akademické predmety, ako sú matematika, prírodné vedy, dejepis a literatúra. V posledných rokoch sa však zvyšuje dôraz aj na cudzie jazyky a informatiku.
V Spojených štátoch sú učebné osnovy menej centralizované a viac závisia od jednotlivých štátov a školských obvodov. To znamená, že existuje väčšia variabilita v tom, čo sa učí a ako sa to učí. Americké školy často kladú väčší dôraz na praktické zručnosti a aplikované vedomosti, pričom študenti majú možnosť vybrať si z rôznych voliteľných predmetov a mimoškolských aktivít.
Slovenský vzdelávací systém je viac formálny a tradičný, s dôrazom na disciplínu a rešpektovanie autorít. Učitelia sú vnímaní ako hlavní nositelia vedomostí a študenti sú očakávaní, že budú pasívne prijímať informácie. Americký vzdelávací systém je viac orientovaný na študenta, s dôrazom na kritické myslenie a samostatné učenie. Učitelia sú vnímaní ako facilitátori, ktorí podporujú študentov v ich vlastnom objavovaní a učení.
Tento prístup podporuje väčšiu kreativitu a inovatívnosť medzi študentmi.
„Mám pocit, že ak chcete študovať, Európa vám dáva oveľa viac príležitostí študovať. Ale ak si chcem len oddýchnuť, nestarať sa toľko o svoje známky, stretávať sa s kamarátmi a chodiť na tréningy po škole, potom sú americké školy rozhodne lepšie,“
— Aru Armangeldi, výmenný študent z Kazachstanu, ktorý v súčasnosti navštevuje strednú školu Southern Garrett v Amerike
Rozdiel nastáva aj pri otázke ceny aj kvality. Plusom, ktorý nemožno odignorovať je pri európskych školácj jednoznačne cenová dostupnosť, ktorá vo veľa krajinách nie je samozrejmosťou, a teda tento faktor často láka zahraničných študentov aj na naše slovenské univerzity a iné formy vzdelávania...
V USA sa náklady na vzdelanie môžu značne líšiť v závislosti od toho, či študent navštevuje štátnu alebo súkromnú školu. Súkromné školy môžu byť veľmi drahé, zatiaľ čo verejné školy sú zvyčajne cenovo dostupnejšie. V iných krajinách, napríklad v Európe, sú všetky školy financované vládou a vzdelávanie je bezplatné alebo lacné.
Americkí študenti majú tendenciu dosahovať nižšie skóre v medzinárodných testoch, ako sú PISA a TIMSS, v porovnaní so študentmi v iných krajinách. Americké učebne však majú tendenciu byť viac zamerané na študentov, kde učiteľ uľahčuje učenie a povzbudzuje študentov, aby kriticky premýšľali a zúčastňovali sa diskusií. Tento prístup môže podporiť kreativitu a nezávislosť, ale nemusí vždy viesť k vysokému akademickému výkonu.
Prístup v amerických školách je iný aj čo sa týka samotného procesu vyučovania. Kým v Európe sú deti vedené prísne rešpektovať učiteľov a profesorov ako autority a počúvať ich rozkazy ako písanie poznámok a podobne, v Amerike je to tak trochu inak a samotné učenie prebieha oveľa uvoľnenejšie. Takisto samotný priestor na diskusiu je oveľa otvorenejší.
Od študentov sa v iných krajinách často očakáva, že budú počúvať, robiť si poznámky a zapamätať si informácie. Naproti tomu americkí študenti majú väčšiu slobodu a sú povzbudzovaní, aby sa vyjadrili na aktuálne témy.
Americký vzdelávací systém má niekoľko nevýhod, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzdelávania a rovnosť príležitostí pre všetkých študentov. Jednou z hlavných nevýhod je vysoká miera nerovnosti v prístupe k vzdelaniu. Školy sú financované prevažne z miestnych daní, čo znamená, že školy v bohatších oblastiach majú viac zdrojov a lepšie vybavenie ako školy v chudobnejších oblastiach.
Tento systém vedie k výrazným rozdielom v kvalite vzdelávania, ktoré študenti dostávajú, a môže prehlbovať sociálne a ekonomické rozdiely.
Americký vzdelávací systém tiež čelí problémom s vysokými nákladmi na vysokoškolské vzdelanie. Školné na vysokých školách a univerzitách je často veľmi vysoké, čo môže viesť k značnému zadlženiu študentov. Mnohí študenti si musia brať pôžičky, aby mohli financovať svoje vzdelanie, čo môže mať dlhodobé finančné dôsledky. Tento problém je obzvlášť akútny pre študentov z rodín s nižšími príjmami, ktorí môžu mať obmedzený prístup k finančnej pomoci.
V Európe je vo všeobecnosti oveľa menej prekážok pre vstup do školskej budovy ako v Amerike. Hlavné vchody zostávajú otvorené a nemonitorované počas celého dňa. Pre študentov v Európe je oveľa jednoduchšie vstúpiť do budovy a vyjsť z nej ako v Amerike, kde sú vchody bezpečnejšie.
Hlavným dôvodom tohto výrazného rozdielu je počet školských strelieb, ktorým každý kontinent čelí každý rok. Na základe štatistík z roku 2023 zaznamenali Spojené štáty tento rok celkovo 288 streľby na školách, zatiaľ čo Európa mala tri: dve vo Francúzsku a jednu v Turecku. To vysvetľuje, prečo sa na školách v Amerike prijíma viac bezpečnostných opatrení ako v európskych krajinách.
Študenti v Amerike zažijú plesové tance každý rok svojej stredoškolskej skúsenosti a je ťažké si predstaviť strednú školu bez týchto aktivít. No to je prípad takmer každého európskeho stredoškolského študenta. Školské tance v Európe v krajinách ako Francúzsko, Španielsko, Grécko alebo Nemecko sú veľmi zriedkavé a tieto spoločenské stretnutia sa považujú za „americkú vec“. Jedinou krajinou, kde sa tieto udalosti občas vyskytujú, sú plesové tance v Anglicku, ktoré sú stále veľmi zriedkavé.
Školské tance nie sú jedinou spoločenskou aktivitou, ktorá európskym školám chýba. Napríklad školy v Európe nemajú kluby, športy, hry ani žiadny iný druh mimoškolskej aktivity. Ak sa budú chcieť študenti na niektorú z týchto aktivít prihlásiť, budú to musieť urobiť po škole v centrách, ktoré ich ponúkajú.
Študenti, ktorí študovali na oboch kontinentoch, súhlasia s tým, že ide o „nevýhodu“ škôl v Európe. Bez mimoškolských aktivít sa škola stáva nudnejšou a menej príjemnou.
„Páči sa mi, že škola je jednoduchšia a zábavnejšia a škola ponúka viac vecí, ako sú športy, aktivity a hry,“ povedala Doneddu, výmenná študentka z Talianska, ktorá momentálne žije v Amerike a navštevuje strednú školu v Linganore „V Taliansku to nemáme, pretože ak chcete hrať šport, musím ísť popoludní ako do telocvične a zaplatiť za to.“
Ďalším hlavným rozdielom je počet rokov, ktoré študenti strávia na strednej škole. Kým v Amerike sú to vždy štyri roky, v Európe začínajú študenti strednú školu v 7. ročníku a končia v 12. ročníku. Na strednej škole strávia spolu šesť rokov a školská dochádzka je povinná len do 10. ročníka.
Univerzity v USA kladú veľký dôraz na diverzitu, čo znamená, že triedy tvoria študenti rôzneho veku, náboženstva a národnosti. To poskytuje stimulujúce a bohaté vzdelávacie prostredie, ktoré podporuje medzikultúrne porozumenie a vytváranie sietí.
Keďže americký vzdelávací systém sa zameriava na praktické učenie, ktoré podporuje tvorivé, nezávislé myslenie a diskusiu, je obľúbenou destináciou na štúdium. Hodiny na univerzite sú často kombináciou prednášok a cvičení.
Niektoré americké univerzity a školy ponúkajú štipendiá a ocenenia medzinárodným študentom, ktorí dosahujú výnimočné výsledky. Výška a typ ocenenia sa líši od jednej univerzity alebo vysokej školy k druhej. Je dôležité vedieť, že konkurencia o štipendiá je veľmi tvrdá.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies