Hrdí záchranári: „Ďakujeme, pokuty si zaplatíme sami!“

Po turbulentnom utorkovom popoludní sme ho už zastihli v rodnom Poprade a položili mu niekoľko otázok.

Včera ste mali respirátory, správali ste sa slušne, napriek tomu vás riešila polícia, lebo ste porušili nariadenia o zoskupovaní maximálne šiestich ľudí.  

Stalo sa, čo sa stalo, už sa to nedá vrátiť späť. My sme boli včera naozaj veľmi slušní, nevykrikovali sme, neburcovali ľudí, prišli sme „poďakovať“ všetkým 150 poslancom NR za to, ako sa k nám správala, ako naše požadavky za posledné dva roky a posledné roky „reflektovala“, bol to taký symbolický potlesk.

Vy a váš kolega ste dokonca skončili na polícii. Boli aj putá?

Nie, nebol som odvedený v putách, policajti boli na mňa veľmi slušní. Predviedli ma na políciu, kde ma zadržali v cele predbežného zadržania na približne tri hodiny. Po nich som bol na výsluchu, ktorý trval asi 15 minút, a potom ma prepustili. Policajti boli na mňa naozaj veľmi slušní, za čo im veľmi ďakujem, aj som to uviedol v správe. Nemám voči ich zásahu nič, plnili si svoje povinnosti. Prečo takto, nerozumiem tomu, ale rešpektujem to.

K téme: Trestné stíhanie záchranárov je nezákonné! Čo hovoria Hamran a Mikulec?

Napriek tomu vás pokuta vo výške 100 eur neminie. Boris Kollár sa nechal počuť, že ju za vás zaplatí. Už sa s vami spojil? Prijmete jeho ponuku?

My sme dostali informácie o zaplatení pokút od viacerých poslancov, ale nie. Nechceme od nikoho žiadne peniaze, ďakujeme. Za svoje činy sme si zodpovední sami a pokuty si aj sami zaplatíme. Ak nám chcú politici pomôcť, môžu v Národnej rade.

Vieme, že na Slovensku aktuálne chýba 300 záchranárov. Koľkí sú v aktívnej službe?

Máme 2 200 registrovaných záchranárov, ako hovoríte, 300 chýba, a myslím si, že po tretej vlne nám odídu ďalší; mladí do zahraničia a starší inde, do inej oblasti, aby už toto nemuseli zažívať.

K tomu by nemuselo dôjsť, keby si za ostatné dva roky na vás minister zdravotníctva našiel čas. 

Je to ako vravíte; o stretnutie sme žiadali sedemkrát, jedného ministra, druhého ministra, nikto sa s nami oficiálne nestretol, čomu nerozumiem. Naše požadavky sú jasné a nejde len o platy, ale o systém, ktorý chceme zmeniť. Je mi to ľudsky ľúto, lebo tým nepoškodzujú len nás, ale hlavne pacientov. Ten systém potrebuje zmenu, a to radikálnu – aj záchrannej služby, aj nemocníc, chceli sme im pomôcť. Prečo nás nezavolali? Naše požadavky sme vždy komunikovali slušne, aj včera sme boli symbolicky  podakovať, za čo sme dostali tzv. slušnú odmenu.

Súvisiaci článok: ROZHOVOR František Majerský, prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov: „Pacient má takú šancu na záchranu, akú mu všetci dáme.“

Necítite sa po včerajšku tak trochu ako rukojemníci? Vy teraz predsa nemôžete povedať, nevypočuli nás, nejdeme na výjazdy!

Necítime sa ako rukojemníci, sami sme si túto prácu vybrali, nikto z nás, kým je tu, sa nechystá odísť od pacientov. Budeme ich naďalej zachraňovať, pacienti za to nemôžu.  Potrebujú nás a my sa ich nechystáme opustiť.

Budete v podobnom pripomínaní sa, ako v utorok, pokračovať? Čo bude ďalej?

Určite nehádžeme flintu do žita, sme rozhodnutí postupovať spoločne s komorou sestier a lekárov, čiže nechystáme sa určite skončiť. Bojujeme za pacientov, za celú krajinu. Celý život bojujeme za to, aby sme zabojovali o každý jeden život, a preto sa to nechystáme vzdať, aj keď to niekedy nie je ľahké. Je to naozaj psychicky a fyzicky únavné, lebo bojovať za to, že chcete pomôcť krajine, je trochu zvláštne.