Igor Matovič prezradil, za čo bojoval v Bruseli pre ochranu prírody

Ešte pred štvrtkovým rokovaním Matovič vysvetlil vieru a nádej, že „definitívne rozhodneme o financiách z EÚ pre Slovensko na nasledujúcich 7 rokov, špeciálnom Fonde obnovy, ktorý Slovensku poskytne mimoriadne miliardy eur kvôli koronakríze a výrazne vyššej snahe v boji proti Klimatickej zmene“.

To sa napokon aj podarilo, o čom hneď informoval na sociálnej sieti, že „presne po 19 h. nonstop rokovaní na samite v Bruseli, schválili zníženie emisií o 55% do roku 2030“.

Matovič si už pred rokovaním uvedomoval, že sa treba tešiť aj z menej ambiciózneho plánu, keďže záujmy niektorých krajín viac závislých od fosílnych palív, ako napr. Poľsko so svojím regiónom Sliezska, sú veľké. Po kompromise v otázke blokovania rozpočtu teraz hodnotí ako pozitívum, že lídri EÚ sa výraznejšie môžu zaujímať o ochranu prírody.

„A tým pádom budúcnosti, ktorú nachystáme našim deťom,“ povedal s tým, že si želá čo najväčšie percento zníženia emisií. „Aby sme znižovali emisie čo najviac, ako sa bude dať, ale tak realisticky vidím, že keď sa nám podarí dohodnúť na 55-percentnom znížení voči roku 1990 do roku 2030, tak nakoniec to bude to umenie možného, ten kompromis,“ dodal na videu.

Uvedomuje si, že síce nie všetci budú najspokojnejší. „Samozrejme, za Slovensko budem zastávať jednoznačnú pozíciu, že očakávame naďalej, aby sme mohli uplatňovať pravidlo tzv. technologickej neutrality,“ aby sme sa mohli rozhodnúť, akou cestou sa k tomuto cieľu dopracujeme,“ uzavrel tretí najvyšší slovenský ústavný činiteľ.

Matovič dodal, že v Bruseli hovoril aj o aktivite Slovákov v tejto oblasti. "Počas rokovania som hovoril aj o slovenskej klimatickej petícii so 120 tisíc podpismi ... a podporil som cieľ ľudí, ktorí petíciu podporili - 65% ... nakoniec je dohoda na očakávaných 55%," komentoval dosiahnutý kompromis na sociálnej sieti.