Ján Čiernohaus, konštruktér Eiffelovej veže, sa narodil v Šali pred 180 rokmi

V Štátnom archíve mesta Šaľa, kde sa narodil 16. mája 1842 v učiteľskej rodine, je zapísaný pôvodným menom Ján Čiernohaus, vysvetlila TASR hovorkyňa mesta Erika Kollerová.

Základné vzdelanie absolvoval v rodisku, gymnaziálne roky prežil v Trnave a v Nitre. Neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu technického zamerania vo Viedni, štúdium úspešne ukončil v Zürichu.

Najskôr pracoval na riaditeľstve železníc vo Viedni, kde projektoval strešné konštrukcie a oceľové mosty. Podieľal sa aj na projektovaní odvážneho diela – Bosporského prieplavu – čím si získal medzinárodný rešpekt.

Záujem o spoluprácu s Čiernohausom prejavil aj Eiffel. Bolo to v období, keď sa pripravovala svetová výstava a pri tejto príležitosti bola naplánovaná výstavba dominanty Paríža – vyše 300 metrov vysokej veže v centre metropoly Francúzska.

Stavba Eiffelovej veže trvala len 18 mesiacov. Čiernohaus zodpovedal za výpočet nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu 9 000 ton. Zároveň bol odborným dozorom stavby. Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa ukázala byť veľmi stabilnou. S výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady, odsudzovaná aj velebená, mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909. Napokon nebola odstránená a dodnes priťahuje pozornosť návštevníkov z celého sveta.

Eiffel sa po dokončení stavby s Čiernohausom rozišiel, ten sa následne prihlásil do medzinárodného konkurzu vypísaného uhorským kráľovským dvorom na výstavbu dunajského mosta v Budapešti. Konkurz vyhral a stal sa projektantom nielen spomínaného mosta, ale prakticky všetkých budapeštianskych mostov.

Bol priekopníkom v stavbe mostov, keď dokázal staticky riešiť konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať metrov, Čiernohaus svoje projekčné celky predimenzoval. Vtedy ani netušil, že jeho mosty budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne preťažené. Jeho výpočty vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20. storočia.

Medzi Čiernohausove významné diela patrí konštrukcia Východnej stanice v Budapešti a budapeštianska centrálna kotolňa. Projektoval tiež konštrukciu na obracanie rušňov v Budapešti, tento projekt bol realizovaný aj v iných európskych mestách. Je tiež autorom prvého otáčavého mosta v Európe, ktorý postavili v chorvátskej Rijeke. Ďalšími jeho dielami sú most cez Tisu v Segedíne a viedenský most Stadlau cez Dunaj.

Pod organizáciou Maďarských štátnych železníc pracoval až do roku 1892, odkiaľ z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. Výkresy jeho najvýznamnejšieho diela – Mosta slobody v Budapešti – vypracoval už ako dôchodca. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) sa v roku 1918 vrátil Čiernohaus-Feketeházy do Šale, kde zomrel 31. októbra 1927 vo veku 85 rokov.

V Šali je po ňom pomenovaná ulica v blízkosti centra. Na miestnom cintoríne je postavená kaplnka rodiny Feketeházyovcov a aj budova maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok nesie názov maďarský dom Jánosa Feketeházyho.

„Na budove Mestského úradu boli umiestnené aj dve pamätné tabule Feketeházyho v slovenskom a v maďarskom jazyku. Budova Mestského úradu však nedávno prešla komplexnou rekonštrukciou. Práve v týchto dňoch riešime otázku, kam pamätné tabule umiestniť. Z technických príčin ich nie je možné umiestniť na vynovenú fasádu, a preto plánujeme vytvoriť vedľa budovy radnice pamätné miesto. Tu by sme umiestňovali aj v budúcnosti pamätné tabule významných osobností Šale. Ako prvú tu určite umiestnime pamätnú tabuľu Feketeházyho," povedala TASR hovorkyňa mesta Erika Kollerová.