Jána Šantu Ústavoprávny výbor griloval takmer šesť hodín, dostal sa do potýčky s dvoma poslancami

Ako prvý sa dnes spomedzi dvoch zostávajúcich kandidátov predstavil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta. Ten v rámci prezentácie svojej koncepcie riadenia prokuratúry zdôraznil potrebu vnútornej, vonkajšej aj neformálnej kontroly jej činnosti.

Presadzuje tri druhy kontroly prokuratúry
Pokiaľ ide o vnútornú kontrolu, generálny aj špeciálny prokurátor by podľa Šantu mali „skladať účty“ rade prokuratúry, čo by bola rozšírená súčasná rada prokurátorov.

Vonkajšiu kontrolu by podľa Šantu mal vykonávať parlament. Generálny aj špeciálny prokurátor by podľa neho mali aspoň dvakrát ročne vystúpiť pred poslancami, pričom tí by mali právo vedenie prokuratúry interpelovať.

Pokiaľ ide o neformálnu kontrolu, Šanta by dvakrát ročne robil odpočet pred médiami v rámci zásady „komunikovať a nezatajovať“. Pred médiami by podľa Šantu mali vystupovať aj bežní prokurátori, ktorí vydajú uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o odmietnutí veci v sporných prípadoch.

„Ak vydá zákonné rozhodnutie, a napriek tomu ostane sporné, musí dozorový prokurátor napochodovať pred kamery,“ zdôraznil Šanta. Prokuratúra podľa neho musí fungovať otvorene, transparentne a musí byť aktívna na všetkých úsekoch.

„Nemôžeme čakať len na podnety a trestné oznámenia,“ povedal kandidát s tým, že prokurátori sú povinní zaoberať sa akoukoľvek trestnou činnosťou, o ktorej sa dozvedia.

Do slovnej potýčky sa dostal Šanta s členom Ústavoprávneho výboru Alojzom Baránikom, ktorý ho obvinil, že na prokuratúre nechce nič meniť a presadzuje sovietsky model prokuratúry, čo kandidát kategoricky odmietol s tým, že trvá na samostatnosti prokurátorov ako aj zavedení kontrolných mechanizmov. 

Súvisiaci článok: Kandidát na generálneho prokurátora Hrivnák reagoval na pôsobenie Kováčika či Čižnára

Noví prokurátori by absolvovali detektor lži
Šanta v rámci svojej prezentácie zdôraznil, že v rezorte prokuratúry pôsobí od roku 1991, pričom posledných 16 rokov na ÚŠP. „V rezorte prokuratúry mienim zotrvať v dobrom aj v zlom,“ uviedol.

Zároveň pripomenul rôzne mediálne známe kauzy, ktorými sa ako prokurátor zaoberal napríklad kauzu Mikuláša Varehu, Jozefa Majského alebo Mariana Kočnera. „Verím, že som v žiadnej kauze nesklamal,“ vyhlásil.

Medzi prvé veci, ktoré by podľa Šantu mal urobiť generálny prokurátor po uvedení do úradu, je „jasne sa vymedziť voči prokurátorom, ktorých na prokuratúre mať nechce”.

Následne by sa podľa neho mal obklopiť svojim tímom. „Najmä námestníkmi, ktorým verí a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty,” zdôraznil. Podľa Šantu by tiež generálny prokurátor mal od krajských prokurátorov žiadať ich koncepcie riadenia a reformy prokuratúry.

V prípade prijímania nových prokurátorov by sa malo prihliadať na ich osobnostnú stránku. „Každý mladý čakateľ musí prejsť psychotestami,” povedal Šanta, pričom nevylúčil aj absolvovanie detektoru lži.

Mohlo by vás zaujímať: Vladimír Remeta zdôraznil, že prokurátor nemôže byť revolucionár, ak nemá dôkazy

Prokurátor vysvetľoval postup vo viacerých kauzách
Poslanci Ústavoprávneho výboru sa Šantu v rámci vypočutia pýtali aj na jeho postup v rôznych medializovaných kauzách. Zaujímalo ich napríklad, prečo bol v kauze Váhostav, ktorú ako prokurátor dozoroval, odsúdený iba bývalý generálny riaditeľ Ján Kato.

Naopak, majiteľ Juraj Široký nebol trestne stíhaný. Podľa Šantu však v rámci hierarchie „už nad generálnym riaditeľom nie je nikto“. „Niekto z predstavenstva, to sú už nižšie poschodia,“ uviedol s tým, že v tejto kauze vychádzal zo znaleckého posudku. „Iné dôkazy v tejto kauze som nemal,“ zdôraznil Šanta.

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Šantu pýtal, prečo nebol v roku 2018 prítomný pri rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) o väzbe Mariana Kočnera pre kauzu zmenky, ale uprednostnil divadelné predstavenie v Prahe. Na pojednávaní ho pritom musela zastúpiť prokurátorka, ktorá mala v ten deň službu. 

Prečítajte si viac: Prokurátor Honz považuje za nevyhnutné, aby všetci bojovali proti extrémizmu

ŠTS súd vtedy obvineného Kočnera do väzby nevzal, pričom ten podľa Šeligu skoro utiekol. Šanta však mal podľa vlastných slov kontroverzného podnikateľa pod kontrolou, čo dokazuje aj to, že ho do väzby nakoniec vzal Najvyšší súd SR. „Dostal som Mariana K. do väzby ako jediný v tejto krajine,” povedal.

Kováčik Šantu trestal komplikovanými prípadmi

Poslancov tiež zaujímalo, prečo sa Šanta za odstúpenie obvineného špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vyslovil až po jeho zadržaní a pomery na prokuratúre verejne nekritizoval skôr.

„Ja pálim vždy, len keď mám plný zásobník,“ odpovedal Šanta. Zároveň pripomenul, že keď proti Kováčikovi kandidoval na pozíciu špeciálneho prokurátora, bol následne odvolaný z pozície riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. 

Za trest mu mal potom Kováčik prideľovať komplikované prípady, ktoré sa mu podarilo vyriešiť. Na otázku, či v prípade Dušana Kováčika alebo bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku zlyhali jednotlivci alebo celý systém, Šanta povedal, že pokiaľ zlyhá vedenie nejakej inštitúcie, považuje sa to za zlyhanie systému.

Prečítajte si viac: Ašpiranti na funkciu šéfa prokurátorov zväčša chcú, aby sa vykorenil tento zlozvyk

Ak neuspeje, vráti sa do prvej línie
Šanta dnes zároveň vyhlásil, že v prípade, ak by nebol zvolený za generálneho prokurátora, neprijal by funkciu jeho námestníka.

"Ja som prokurátor prvej línie," povedal s tým, že by sa vrátil k dozorovaniu trestných káuz. Dodal, že zatiaľ neuvažuje o kandidatúre na post špeciálneho prokurátora. "Nezamýšľal som sa, ale teraz sa pozamýšľam," uviedol.

Okrem Jána Šantu sa o post generálneho prokurátora uchádza ďalších šesť kandidátov. Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka, Juraja Klimenta a Rastislava Remetu už členovia ústavnoprávneho výboru vypočuli vo štvrtok 19. a v piatok 20. novembra. Po Šantovi bude dnes nasledovať ešte vypočutie prokurátora Maroša Žilinku.

Prečítajte si tiež: Pozrite si, aký kandidáti sa uchádzajú o post generálneho prokurátora