BRATISLAVA - Krajský súd v Bratislave pokračuje v rokovaniach o obnove konania v prípade vraždy Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Odsúdení predložili nové dôkazy, ktoré podľa nich dokazujú, že obvinenia boli vykonštruované.
Pred senátom Krajského súdu v Bratislave pokračuje verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej, ktorá sa odohrala v roku 1976. Tento týždeň sa na súde preberá čítanie listinných dôkazov, ktoré odsúdení predložili ako argument pre obnovu procesu.
Kauza sa týka piatich mužov, keďže jeden z pôvodne odsúdených, Juraj Lachmann, zomrel v auguste.
Návrh na obnovu konania je založený na nových dôkazoch, ktoré podľa obhajoby dokazujú, že obvinenia voči odsúdeným boli vykonštruované. Odsúdení argumentujú spisovým materiálom, ktorý sa nachádza v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne.
Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré podľa neho preukazujú, že celá kauza bola zmanipulovaná na objednávku. Odsúdení tvrdia, že tieto dokumenty boli objavené až v roku 2018, a preto neboli súdom predtým zohľadnené.
Trestný poriadok umožňuje obnovu konania, ak sa objavia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe a mohli by odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V prípade tejto kauzy odsúdení tvrdia, že nové dôkazy môžu zásadne zmeniť pohľad na pôvodné rozhodnutie súdu a tým pádom aj na ich vinu.
K vražde Ľudmily Cervanovej došlo v júli 1976. V roku 1981 boli obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 ich Krajský súd v Bratislave uznal za vinných a udelil im tresty od štyroch do 24 rokov väzenia.
Tieto verdikty boli v roku 1983 potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej socialistickej republiky. Avšak v roku 1990 bol tento rozsudok zrušený a obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom Najvyšší súd SR v roku 2006 tresty niektorým sprísnil. Tresty sa pohybovali od troch do 15 rokov.
Kauza sa dostala na verejnosť aj po tom, čo bol v júni 2009 potvrdený konečný verdikt, ktorý odsudzoval obžalovaných. Následne podali ústavnú sťažnosť, ktorá bola v decembri 2010 zamietnutá Ústavným súdom SR.
V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva. Odsúdení sa však stále nevzdávajú a pokračujú v boji za obnovu konania.
Tento prípad je jedným z najznámejších právnych prípadov v histórii Slovenska, ktorý vyvolal veľkú mediálnu pozornosť a vzbudil otázky o spravodlivosti, transparentnosti a zodpovednosti v trestnom konaní.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies