Zdá sa, že rozhodnutie Nemecka sprísniť kontroly na všetkých svojich pozemných hraniciach je motivované najmä politicky, je ťažko právne zdôvodniteľné, predstavuje ťažký úder pre cenený voľný pohyb v Európe a môže vážne otestovať jednotu EÚ.
Berlín v pondelok uviedol, že kontroly, ktoré sa od roku 2015 vykonávajú na jeho hraniciach s Rakúskom a od minulého roka s Poľskom, Českou republikou a Švajčiarskom, sa budúci týždeň rozšíria aj na Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko a Dánsko.
Tento krok obmedzí migráciu a "ochráni pred akútnym nebezpečenstvom, ktoré predstavuje islamský terorizmus a závažná trestná činnosť", uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová.
Posledný zo série smrteľných útokov nožom, pri ktorých boli podozriví žiadatelia o azyl, sa odohral minulý mesiac v Solingene niekoľko dní pred krízovými regionálnymi voľbami vo východnom Nemecku, v ktorých krajne pravicová, protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) zaznamenala historický úspech v dvoch spolkových krajinách.
Prieskumy ukazujú, že migrácia najviac znepokojuje aj voličov v Brandenbursku, kde sa o dva týždne konajú vlastné voľby - stredoľavicová sociálnodemokratická strana Olafa Scholza by mala skončiť za krajne pravicovou stranou - a zdá sa, že chorá koalícia kancelárky smeruje k drvivej porážke vo federálnych voľbách v budúcom roku.
"Zdá sa, že zámerom vlády je symbolicky ukázať Nemcom a potenciálnym migrantom, že tu už nie sú vítaní," povedal Marcus Engler z Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie.
Faeserová uviedla, že nové kontroly budú zahŕňať systém, ktorý umožní vrátiť viac ľudí priamo na hraniciach, ale odmietol uviesť podrobnosti. Úradníci a diplomati v Bruseli vyjadrili zdesenie a označili tento krok za "transparentný" a "zjavne zameraný na domáce publikum".
Vzhľadom na ústredné postavenie Nemecka v EÚ a jeho postavenie najväčšej ekonomiky bloku by kontroly, ktoré majú vstúpiť do platnosti 16. septembra na prvých šesť mesiacov, mohli mať dosah ďaleko za hranice voličov tejto krajiny.
Európsky schengenský priestor bez pasov, ktorý vznikol v roku 1985 a v súčasnosti zahŕňa 25 z 27 členských štátov EÚ a štyri ďalšie vrátane Švajčiarska a Nórska, v zásade umožňuje voľný pohyb medzi všetkými členskými štátmi bez hraničných kontrol.
Dočasné kontroly sa povoľujú v mimoriadnych situáciách a za výnimočných okolností s cieľom odvrátiť konkrétne hrozby pre vnútornú bezpečnosť alebo verejný poriadok a zvyčajne sa zavádzajú po teroristických útokoch, pri veľkých športových podujatiach a počas pandémie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies