Kultúrna kontrarevolúcia v Tadžikistane. Zakázali nosenie hidžábov (komentár Iva Samsona)

Poznámka prvá: Tadžikistan je bývalá sovietska socialistická republika v Strednej Ázii, ktorá sa od bývalého Sovietskeho zväzu odtrhla v roku 1991, keď sa tento multietnický štát rozpadol. Predtým sa tam bežný Slovák sotva dostal, ak nebol diplomat, stranícky káder alebo preverený obchodník s handrami. Ani dnes sa do tejto krajiny Slováci neponáhľajú. Územne takmer trikrát väčšia ako Slovensko s dvojnásobným a stále rastúcim počtom obyvateľstva (okolo 10 miliónov podľa odhadov OSN za rok 2023) je pre západného turistu záhadná a nebezpečná.

Starší ľudia tam ešte hovoria po rusky, ale tadžičtina je úradným jazykom, ruština iba regionálnym. Štvrtinu obyvateľstva navyše tvoria expandujúci Uzbeci, podiel Rusov na celkovej populácii tvorí už iba 7% a tak ako všade v bývalom ZSSR ich rapídne ubúda.

Druhá poznámka sa týka pojmu hidžáb. Na Slovensku sa tento výraz používa nepresne (šatka, rúška, závoj), ale ani v islamských krajinách, ku ktorým sa Tadžikistan sebavedome hlási, nie je pojem hidžáb jednotne normovaný. Dokonca ani nie je stanovený v koráne. Žena si niekedy zakrýva iba vlasy, inokedy ústa aj nos plus existujú ešte zahalenie celého tela (nikáb, búrka). Tadžikistan bol v tomto smere doteraz tolerantný a povoľoval pre muslimky zahaľovanie vlasov - šatky. Tomu je však predbežne koniec.

Tretia poznámka sa týka vysvetlenia slova revolúcia a kontrarevolúcia. Ak vynecháme bývalú ideológiu, ide o zvrat, prelom, zrútenie doterajšieho poriadku a nastolenie nového. Ten, kto je „za“, je revolucionár, ten, ktorý oponuje je vzdorovitý „kontra“, čo sa objavilo v súvislosti s bojom partizánov v boji proti komunistickému režimu v stredoamerickej Nikaragui v 80. rokoch, keď sa odporcovia režimu hrdo nazývali „contras“. Takže spáchal teraz Tadžikistan revolúciu alebo kontrarevolúciu?

Nevýkonná svetová ekonomika je zrazu v centre záujmu médií

Tadžikistan, krajina známa skôr produkciou bavlny ako elektroniky, sa dostal do pozornosti sveta, keď jeho autokratický prezident Emomali Rahmon (na čosi ako demokraciu v stredoázijských republikách zabudnite), ktorého meno dovtedy nikto nepoznal, vydal pre tadžické ženy zákaz (!) nosenia hidžábov. Samozrejme na verejnosti, doma si ho (kontra) revolučné občianky môžu užiť do sýtosti, ak nie sú v tvári dvakrát pekné, inak to manželovi sotva bude vadiť.

Čo vzbudilo taký nezvyčajný záujem o doteraz takmer neznámy Tadžikistan? Ktorý nedávno pre Slovenskú republiku dokonca zrušil vízovú povinnosť? Slovensko v jeho hlavnom meste Dušanbe neudržiava ani ambasádu, tú supluje veľvyslanectvo v uzbeckom Taškente. Rusko (možno okrem Turkménska, kde v úradoch zakázali aj hovoriť po rusky) v svojich bývalých (socialistických zväzových) republikách udržiava intenzívny vplyv. Veď ide o súčasť veľkej ríše, ktorú Rusi dobyli a ako Sovieti držali pod svojou čižmou. A dnešná ruská diplomacia, podobne ako tá bývalá sovietska a predtým cársko-ruská dosahovala vždy špičkovú úroveň. Máloktorý štát sa môže pochváliť vyhostením toľkých diplomatov, ktorých „činnosť nebola v súlade s ich poslaním“. Ruská federácia je v tom vzorom. Slovensko či susední Česko by – okrem iných – mohli písať memoáre.

Nariadenie tadžického prezidenta (samozrejme si to nechal potvrdiť parlamentom v Dušanbe) zakázalo ženám nosiť „náboženské pokrývky hlavy“. V 33-ročných dejinách Tadžikistanu ako nezávislej republiky a všeobecne v islamskom svete ide o vážny revolučný? kontrarevolučný? krok.

Vláda tento zákaz dokonca obhajuje tvrdením, že zákaz „slúži zachovaniu národných kultúrnych hodnôt“ a „zabráneniu šírenia povier a extrémizmu“. Tadžické ženy teraz vláda, vedená už 30 rokov úradujúcim „otcom národa“, prezidentom Rahmonom, vyzýva, aby sa zbavili „cudzieho oblečenia“ a prisvojili si tradičné tadžické odevy.

Ak tadžická žena poruší zákaz a pristihne ju polícia, hrozí jej pokuta v prepočte asi 700 eur. Ak ide o vládnu úradníčku, potom až 5000 eur. Inak, priemerný príjem v Tadžikistane činí (2004) v prepočte asi 130 eur. Tadžikistan je absolútne najchudobnejšia krajina Spoločenstva nezávislých štátov, tejto atrapy Britského spoločenstva národov.

Bezpečnostné záujmy Ruskej federácie

V tejto horskej krajine podľa sčítania obyvateľstva žije 96% moslimov a strach z Ruska z prenikania ozbrojencov a sympatizantov Islamského štátu do ruskej sféry vplyvu je pochopiteľný. Hranica s Afganistanom je pritom dlhá zhruba 1 300 kilometrov.

Iba štatisticky: V uplynulých troch rokoch boli v celkom desiatich krajinách spáchané teroristické atentáty, pri ktorých identifikovali 24 občanov Tadžikistanu. Aj pri tohtoročnom útoku na mesto Krasnogorsk pri Moskve malo niekoľko útočníkov tadžický pas. Je to dosť silný argument, aby vládnuca garnitúra v Moskve venovala svoju ozbrojenú pozornosť skôr svojej južnej hranici než tej západnej – ukrajinskej.