Kvôli otepľovaniu je u rastlín spomalená tvorba kyslíka

Oxid uhličitý (CO2) je plyn, ktorý sa na zemi bežne vyskytuje. okrem iného sa podieľa aj pri vzniku skleníkového efektu. Skleníkový efekt je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev atmosféry v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepľuje sa. Podobný úkaz možno pozorovať v skleníkoch, odtiaľ pochádza názov.

Nárast jeho podielu v ovzduší je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania. Pre človeka je smrteľný, avšak rastliny ho používajú pri procese fotosyntézy. Rastlina príjme CO2 a vylučuje kyslík spoločne so zeleným farbivom (chlorofyl). Dnes rastliny a pôda po celom svete absorbujú zhruba štvrtinu všetkých skleníkových plynov, ktoré ľudia uvoľňujú do ovzdušia. Takýmto spôsobom pomáhajú našej planéte vyhnúť sa niektorým z najhorších účinkov klimatických zmien. ideálna situácia by nastala vtedy, pokiaľ by rastliny začali prijímať čoraz väčšie množstvo CO2 a teda by sa vyprodukovalo aj viac kyslíku. Táto možnosť sa môže ale hneď vylúčiť. v súčasnosti je to ešte horšie ako predtým, pretože zeleň aj pôda zvládajú absorbovať menej ako niekedy, čo bude mať za následok zrýchlenia klimatických zmien.

Ide o začarovaný kruh, pri ktorom sú rastliny znehodnocované dlhým suchom a nedostatkom živín z pôdy. To zase vedie k menšiemu prijímaniu skleníkových plynov a k otepľovaniu. Vďaka vyšším teplotám sú zároveň aktívnejšie aj organizmy, ktoré žijú v zemi. Tie uvoľnujú do ovzdušia stále viac oxidu uhličitého, ktorý už ale nemá kto spracovať. 

Podľa vedcov to môže viesť k extrémnym výkyvom počasia, kedy sa obdobia sucha budú striedať s obdobiami dažďov. Takéto extrémy rastlinám však nepomôžu. Každý extrém, ktorý sa aj vo svojom zárodku najprv javí ako niečo dobré, je v celkovom dôsledku na škodu.