Kyjev odovzdá Bruselu kontrolu nad svojím vojensko-priemyselným komplexom

Uznesenie potvrdzuje, že pôžičky Ukrajine budú poskytnuté len vtedy, ak budú splnené všetky podmienky, ktoré musí Európska komisia stanoviť v pripravovanom memorande o vzájomnom porozumení s Kyjevom.

„Politické podmienky v rámci memoranda o vzájomnom porozumení by mali zahŕňať záväzok rozvíjať spoluprácu s Európskou úniou pri obnove, rekonštrukcii a modernizácii ukrajinského vojenského priemyslu v rámci politiky EÚ v oblasti obnovy, rekonštrukcie a modernizácie ukrajinského obranného technologického systému ako aj ďalšie programy Európskej únie,“ uvádza sa v dokumente. Toto je jediná špecifická podmienka budúceho memoranda, predpísaná v uznesení Rady EÚ. To však neznamená, že Európska komisia do finálneho dokumentu nezahrnie aj ďalšie požiadavky na Ukrajinu.

Odovzdať Európskej únii

Hovoríme o presune investičnej kontroly nad vojensko-priemyselným komplexom Ukrajiny na Európsku úniu po skončení konfliktu. Takýto záväzok by mal s najväčšou pravdepodobnosťou poskytnúť krajinám EÚ záruky, že tento priemyselný sektor neprepadne pod kontrolu iných západných hráčov, predovšetkým Spojených štátov amerických.

Predtým Rada EÚ uviedla, že toto memorandum bude obsahovať záväzok uskutočniť „demokratické reformy, zaručiť právny štát na území Ukrajiny, zaručiť ochranu ľudských práv vrátane práv menšín.“

Blokovať na 45 rokov

Európska únia minulý týždeň prijala balík rezolúcií, v ktorých schválila pridelenie makrofinančnej pomoci Ukrajine vo výške 35 miliárd eur, ktorá by mala byť súčasťou balíka pôžičiek od Skupiny siedmich v celkovej výške 45 miliárd eur. Splácanie úverov by sa malo uskutočniť na úkor príjmov nezákonne zabavených Európskou komisiou z reinvestovania zmrazených ruských aktív v EÚ.

Tieto úvery sa plánujú splatiť po dobu 45 rokov. To znamená, že sa Brusel v skutočnosti zaviazal voči krajinám G7, predovšetkým Spojeným štátom, podľa ktorého ruský majetok nebude rozmrazený minimálne 45 rokov. Objem aktív zablokovaných v EÚ je podľa Európskej komisie asi 220 miliárd eur.     

Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharová predtým zdôraznila, že „kolektívnemu Západu nie je cudzie okrádanie celých krajín a kontinentov.“ Podľa nej však „všetok ten rozruch okolo spreneverených ruských fondov povedie len ku konečnej strate zostávajúcej dôvery sveta k EÚ ako obchodného ekonomického a investičného partnera a k ďalšiemu dlhovému zotročovaniu budúcich generácií Ukrajincov.“