Medzinárodný výskumný tím sa venoval s účasťou českých mikrobiológov zaujímavému výskumu. Určil ročný príspevok mŕtveho dreva ku globálnemu kolobehu uhlíka. Výsledky sú nečakané! Vedci taktiež prvýkrát spočítali, akou mierou sa na rozklade mŕtveho dreva podieľa hmyz.
Mŕtve stromy podľa vedcov každoročne uvoľňujú podobné množstvo uhlíka ako spaľovanie fosílnych palív. Informovala o tom Akadémia vied Českej republiky a taktiež časopis Nature.
V rámci projektu, na ktorom sa podieľalo 50 výskumných skupín z celého sveta vrátane Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR, vedci tiež vôbec prvýkrát spočítali, akou mierou sa na rozklade mŕtveho dreva podieľa hmyz.
V 55 lesných lokalitách nachádzajúcich sa na šiestich kontinentoch vedci rozložili drevo viac ako 140 druhov stromov, aby posúdili vplyv klímy na rýchlosť jeho rozkladu. Polovica dreva bola umiestnená v sieťových klietkach. Tieto klietky jednak zabránili hmyzu, aby sa na rozklade podieľal, no zároveň umožnili kvantifikovať, aký podiel má na rozklade dreva.
"Úloha, ktorú hmyz hrá, je úžasná. Zistili sme, že 29 percent uhlíka uvoľneného z lesov sa v skutočnosti uvoľňuje rozkladom hmyzu,“ povedal profesor O'Halloran.
Živé stromy verzus odumreté
Živé stromy pohlcujú značné množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a ukladajú ho do pôdy. Hrajú tak dôležitú úlohu pri ochrane klímy. O osude rozkladajúceho sa dreva mŕtvych stromov v globálnom kolobehu uhlíka sa však doteraz vedelo len málo. Rozklad dreva a recyklácia živín v ňom obsiahnutých pritom patria k najdôležitejším procesom, ktoré v lesoch prebiehajú.
Získané údaje ukazujú, že rýchlosť rozkladu mŕtveho dreva a podiel hmyzu sú veľmi závislé od klímy a s rastúcou teplotou sa zvyšujú. Vyššie množstvo zrážok urýchľuje rozklad v teplejších oblastiach a spomaľuje ho v oblastiach, kde sú teploty nižšie. "Odhadujeme, že z mŕtveho dreva sa ročne celosvetovo uvoľní približne 10,9 gigaton uhlíka. Časť uhlíka sa pritom absorbuje do pôdy, ďalšia časť sa uvoľňuje do atmosféry. Množstvo uhlíka uvoľneného z mŕtveho dreva zhruba zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív," uviedol Petr Baldrian z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR.
Dodal, že vzhľadom na pokles rozmanitosti hmyzu v dôsledku klimatických zmien sa ukazuje, že zmena klímy má potenciál významne ovplyvniť rozklad dreva a tým aj globálnu bilanciu uhlíka.
"Komplexné porozumenie cyklu uhlíka v lesoch a jeho citlivosti na klímu je rozhodujúce pre zlepšenie prognóz globálnej zmeny klímy," uzatvárajú vedci.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies