Maďarsko a Slovensko, krajiny s proruskými lídrami, 16. decembra zablokovali navrhovaný balík sankcií Európskej únie proti vedúcim gruzínskym predstaviteľom, ktorí boli zodpovední za násilné zásahy proti prozápadným demonštrantom v posledných týždňoch.
Maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský premiér Robert Fico sú neobľúbení medzi lídrami EÚ, ktorí sa snažia potrestať Gruzínsko za násilné zásahy proti prozápadným demonštrantom a rastúcu prorusku orientáciu vlády. Obe krajiny sa postavili proti sankciám voči Kremľu za jeho vojnu a vyjadrili podporu vláde v Tbilisi.
EÚ nikdy neudelila sankcie gruzínskym politikom, ale v tomto roku zmrazila viac ako 100 miliónov eur z fondov určených pre Gruzínsko a pozastavila prístupové rokovania. Zároveň sa posunul dopredu plán na pozastavenie bezvízového styku pre držiteľov diplomatických pasov Gruzínska, keďže na jeho prijatie stačí kvalifikovaná väčšina. Tento plán musí vypracovať Európska komisia.
Sankcie navrhla vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Kallasová v súvislosti so zablokovaním dodala: "Je to moje prvé maďarské veto, ale môžem zaručiť, že nie posledné." Maďarsko, ktoré podporuje vládu ,,Gruzínskeho sna,, pred stretnutím informovalo o svojom zámere zablokovať akékoľvek reštriktívne opatrenia.
"Európska únia vytvorila svetový rekord v politickom pokrytectve vo vzťahu ku Gruzínsku," povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, pričom označil vládu Tbilisi za "mierovo orientovanú" a "vlasteneckú".
Slovensko, hoci sa k téme vyjadrovalo opatrnejšie, sa očakávalo, že sa postaví proti sankciám. "Žiadne unáhlené kroky nepomôžu," povedal slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár. "Je potrebné pristupovať ku Gruzínsku s rešpektom a otvorenosťou a nechať otvorené koridory pre komunikáciu."
Kallasová navrhla sankcie proti štátnym úradníkom zapojeným do potláčania protestov, ktoré začali po oznámení pozastavenia rokovaní o členstve do EÚ do roku 2028. Násilné potlačenie proeurópskych protestov viedlo k zrážkam, zraneniam, zatýkaniu opozície a stovkám zadržaných, čo viedlo k odsúdeniu a výzvam na sankcie. Tri pobaltské krajiny nedávno zaviedli vlastné sankcie proti 11 gruzínskym predstaviteľom, vrátane ministra vnútra a oligarchu Bidzinu Ivanišviliho.
Cez víkend Lotyšsko, Litva a Estónsko uvalili ďalšie sankcie, ktoré sa týkali aj premiéra Gruzínska. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna povedal: "Toto násilie je proti ľudským právam, je to vlastne zločin. Gruzínske orgány, lídri Gruzínskeho sna, klamali, klamali gruzínskemu ľudu a nám. Takže to bude mať následky."
Situácia v Gruzínsku sa zhoršila po voľbách v októbri, v ktorých Gruzínsky sen získal väčšinu. Pozorovatelia OBSE zaznamenali zastrašovanie, nátlak a kupovanie hlasov. Opozícia odmieta uznať legitímnosť nového parlamentu a požaduje opakovanie volieb. V sobotu poslanci Gruzínskeho sna zvolili Michaila Kavelašviliho za nového prezidenta, čo prezidentka Salome Zourabichviliová označila za "paródiu".
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies