SAINT PAUL - Jedna z posledných známych populácií mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius), ktorá žila na ostrove Saint Paul v Beringovom mori neďaleko Aljašky, vyhynula v dôsledku nedostatku pitnej vody. Tvrdia to americkí a kanadskí vedci na čele s Russellom W. Grahamom z The Pennsylvania State University, podľa ktorých otepľujúca sa klíma spôsobila pred približne 5600 rokmi zmenšenie jazier na spomínanom ostrove.
Väčšina mamutov srstnatých vyhynula pred približne 10 500 rokmi, pričom sa tak stalo v dôsledku klimatických zmien a lovu zo strany človeka. Niekoľko populácií, vrátane tej na ostrove Saint Paul, však dokázalo prežiť ešte ďalších 5000 rokov. Globálne otepľovanie ale spôsobilo roztápanie ľadovcov a následne zvyšovanie hladiny morí, čím sa ostrov Saint Paul zmenšil. To zas viedlo k tomu, že viaceré jazerá zaplavilo more a do mnohých ďalších sa dostala slaná voda. Mamuty tak museli čoraz častejšie piť zo zvyšných napájadiel, ktoré im však nepostačovali.
"Ako postupne ostatné jazerá na ostrove vysychali, mamuty sa zhromažďovali pri napájadlách, okolo ktorých chodili stále dokola, čím ničili vegetáciu, podobne ako dnešné slony. To spôsobovalo eróziu sedimentov, ktoré sa dostávali do jazierok, čím sa ešte viac znižoval objem pitnej vody. Mamuty tak prispievali k vlastnej záhube, pričom ak poriadne nepršalo alebo nebolo dostatočné množstvo topiaceho sa snehu, ktorý by dopĺňal vodu v jazerách, mamuty mohli zahynúť veľmi rýchlo. Dnešné slony potrebujú 70 až 200 litrov vody denne. Predpokladáme, že u mamutov to bolo podobné množstvo, čiže ak ich napájadlo vyschlo čo i len na mesiac, tak to mohlo mať pre ne fatálne následky," uviedol Graham s tým, že podobný negatívny vplyv na viaceré malé ostrovy by mohli mať aj súčasné klimatické zmeny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies