Podľa Tarabu najväčšia výzva, pred ktorou stojí nielen Slovensko, ale celá Európska únia, je zvyšovať spoločenskú a hospodársku odolnosť voči klimatickým rizikám a súčasne zachovať konkurencieschopnosť Európy.
Pripravenosť Európy na klimatické riziká, nový klimatický cieľ do roku 2040, ale tiež spravodlivý prechod k odolnej spoločnosti a konkurencieschopnému obehovému hospodárstvu. To sú hlavné témy neformálneho zasadnutia Rady ministrov životného prostredia EÚ v belgickom Bruseli, informuje tlačová správa Ministerstva životného prostredia SR.
Slovenskú delegáciu vedie na dvojdňovom rokovaní podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba.
„Adaptácia na zmenu klímy je dôležitou politickou témou, stojí nás obrovské finančné zdroje. Preto musíme zelenú transformáciu robiť zmysluplne, efektívne a najmä, aby sme ju nerealizovali tempom a v rozsahu, ktorý zničí našu celosvetovú konkurencieschopnosť, ohrozí pracovné miesta a dá výhodu štátom, ktoré benefitujú z toho, že životné prostredie nechránia. Zelená transformácia má pomôcť Európe stať sa energeticky nezávislou. Nemôže však podľahnúť slepému aktivizmu a ideológii, ktorá bude odtrhnutá od reality,“ zdôraznil Taraba.
Na rokovaniach sa nastolila aj otázka stanovenia nového klimatického cieľa do roku 2040. V tejto súvislosti podpredseda vlády SR zdôraznil, že ak sa k iniciatívam EÚ nepridajú ostatní globálni znečisťovatelia, sprísňovanie cieľov nedosiahne žiaden očakávaný výsledok: „Robme všetko pre to, aby sme zostali konkurencieschopní. V zelenej transformácii sú obrovské stovky miliárd, ktoré využime. Buďme lídri, buďme najinovatívnejší, ale nemôžeme dopadnúť tak, že budeme znášať náklady a druhí odmietnu prijať klimatické záväzky z čoho budú mať benefity,“ podčiarkol Taraba.
Ministri životného prostredia sa venovali aj otázke spravodlivej transformácie. Podľa prieskumov väčšina európskej verejnosti si myslí, že udržateľná energia, produkty a služby nebudú do roku 2050 dostupné pre každého vrátane ľudí s nižšími príjmami.
„Slovensko plne podporuje strategickú nezávislosť EÚ či zvyšovanie energetickej bezpečnosti. Transformácia však musí byť predovšetkým ekonomicky a spoločensky udržateľná a nemôže ohroziť sociálne štandardy občanov EÚ. Výsledkom tejto politiky nemôže byť, že nemalá časť obyvateľov si nebude môcť dovoliť svoj pôvodný životný štandard," dodal Taraba.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies