Ťažko určiť, kedy presne sa to stalo, ale slová, či už prehovárané k iným alebo k sebe samým, akosi prestali mať hĺbku. Kedysi bývali také krásne, farebné, voňajúce medom, ale tam kdesi v minulosti postrácali farbu, tvar aj význam. A tak si lietajú, tie slová, z úst do úst, existujú v podobe sľubov, čo nesplníme, klamstiev, čo narozprávame, neúprimnosti, ktorou kvapkáme priestor.
Stále čosi vravíme. Že je všetko v poriadku, aj keď nie je. Že sa zmeníme, aj keď sa nezmeníme. Že popracujeme na našich vzťahoch, aj keď potom ich necháme také, aké boli. Zaväzujeme sa k stretnutiam, k rozhovorom ťažkým aj ľahkým, ale nie vždy sú naše záväzky platné. Ach, kiežby sme boli ako Boaz, jeho poznali tak, že...
Stretnutie v noci
Istá vdova menom Rút, ktorá sa presťahovala do Izraela spolu s trúchliacou svokrou, si konečne našla nejakého ochrancu. Prišla len s jednou príbuznou, ktorá navyše tak smútila, že nepohla ani prstom, a tak všetka zodpovednosť ležala na Rút. Ona sa zamestnala, chodila na pole, usilovná robila, čo jej kázali až do večera. Tak si ju všimol on, Boaz, ktorému padla ihneď do oka. Neobalamutila ho však jej krása, hoci i tou nepochybne vynikala, ale jej charakter, o ktorom už predtým počul. Počúval, že Rút je verná, že sa o svoju svokru stará. Že je spoľahlivá, pokorná a dobrá žena. A teraz to mal možnosť zahliadnuť na vlastné oči, všetky prednosti, ktoré sa jagali viac než zlaté náušnice.
Keďže aj jej svokra si už všimla, že Boaz žene prejavuje priazeň, nahovorila ju na niečo, povedzme, aj trochu škandalózne. Nech ho vyhľadá v noci, lebo sa práve blížili oslavy a on bude mať trošku vypité. Nech si ľahne k jeho nohám a uvidí, že Boaz sám povie, čo bude treba robiť.
Dohoda
Rút, posmelená radou, skutočne za Boazom vyšla. Ľahla i k jeho nohám a spočiatku sa nič nedialo. Až o niekoľko hodín neskôr, keď vytriezvel, vstal a zbadal ju. Viedli rozhovor, v ktorom mu ona vysvetlila, že potrebuje zástancu, čo, mimochodom, v tom čase bolo rovnaké ako žiadosť o ruku. A on jej vyjadril ešte väčšie sympatie, že nešla za mladšími, ale vybrala si jeho, práve jeho. Sľúbil, že záležitosť vyrieši, len najskôr musí vyhľadať iného príbuzného po jej nebohom manželovi, lebo podľa práva, ak by ten chcel, mal by na ňu väčší nárok.
A tu prichádzame k rozhodujúcemu vyhláseniu. Keď Rút prišla domov a zvestovala svokre, ako to prebiehalo, ona povedala, aby sa nestrachovala, že Boaz si nedopraje pokoj, kým to nedotiahne do konca. Bolo to o ňom verejne známe. Tak ho všetci poznali, nielen ako muža slov, ale ako muža, ktorého skutky so slovami súhlasia.
Jáj, koľkými vecami by sme chceli byť známi? Možno svojou prácou, úspechmi, vzhľadom či bohatstvami? On ale žil tak, aby o ňom vedeli, že jeho slovo platí. A viete, čo, on to aj tentoraz dodržal. Rút nakoniec skončila ako jeho žena, vzala si muža, ktorý bol verný a spoľahlivý.
Pre nás
Toto je nielen pre ženy niečo, čo by si mali vziať hlboko do srdca, že manžela si treba vyberať na základe toho, či hovorí to, čo robí, ale pre nás všetkých je to poučením. Lebo Biblia má jasno, nabáda človeka, aby ak už niečo sľúbi, aby to aj dodržal, hoc by to bolo na jeho škodu. Aké by to bolo strašné a nepredstaviteľné, keby sa Boh správal rovnako ako my. Sľúbil, že pošle záchrancu, a keby to nebol splnil, dnes by sme nemali možnosť stať sa Jeho deťmi, byť Mu blízki. Sľúbil, že nás neopustí, a keby tak nekonal, boli by sme osamelí. Takto však máme niekoho, kto nás zachránil od hriechu a na koho smieme zavolať aj uprostred bezsennej noci.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies