Bratislava - Chcete sa ocitnúť medzi nebom a zemou ? To je názov prvej spoločnej výstavy Ondreja Rudavského a Stanislava Kiču. Ich nová tvorba v bratislavskej Savoy Gallery predstavuje pestrosť súčasného výtvarného umenia.
"Obaja prežili učňovské umelecké roky v magickom prostredí sochárskej záhrady Andreja Rudavského. Ich výtvarná reč je odlišná, ale práve moment poetickej imaginácie je pre oboch spoločný. Jeho korene možno hľadať práve v úžasnej záhradnej atmosfére s anjelmi, kaplnkami a inými objektmi manželov Rudavských," konštatovala kurátorka Mária Horváthová.
Podľa nej multimediálny tvorca Ondrej Rudavský (1966), potomok významnej sochárskej dvojice Andreja a Márie Rudavských, patrí k veľmi kreatívnym zjavom medzinárodnej výtvarnej scény. Prekračuje hranice priestoru i času, kultúr i civilizácií, umeleckých štýlov i výtvarných žánrov a často spája prvky zdanlivo nezlučiteľné.
Tvorivé rodinné zázemie zamerané na kultúru národa a jeho duchovný odkaz, neskôr dynamika a dravá spontánnosť umeleckého prostredia New Yorku a Los Angeles vtlačili jeho prejavu pečať autenticity a exkluzívnosti. Statické aj pohyblivé obrazy, počítačové grafiky, videoinštalácie i sochy ukrývajú v sebe príbehy plné symbolov a metafor, posolstiev a odkazov. Potvrdzujú to diela Genesis, Naťahovači neexistujúceho času, Východ z labyrintu, Posolstvo, Prienik siedmich svetov či zo série Sansára.
"V nich sa prelína fantázia so skutočnosťou, magická tajuplnosť s exaktnou vecnosťou, statika a rovnováha s dynamickým pohybom a výsledok je fascinujúci. Zobrazujú surrealistické príbehy s mnohými inotajmi a metaforami, viacvrstvové a mnohovýznamové, prežívané vo viacerých priestorových plánoch, v rôznych svetoch a galaxiách plných rekvizít evokujúcich nekonečné dráhy, nebeské výťahy, špirály života a brány do iných dimenzií. Sú to príbehy z iného sveta plné fantázie," dodáva Horváthová.
Stanislav Kiča (1981) je tiež bratislavský rodák a podobne ako Ondrej Rudavský absolvoval štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu. Sochárske vzdelanie ukončil na Vysokej škole výtvarných umení. Venuje sa komornej a monumentálnej tvorbe objektov. Pracuje s kovom a často ho spája v nezvyčajných kombináciách s prirodzeným kameňom. V záhrade Rudavských si osvojil netradičné sochárske postupy, ale najmä upevnil vzťah k duchovným hodnotám domácej kultúry a jej tradíciám.
"Tieto konštanty sú východiskom jeho umeleckého rastu a vykryštalizovali sa do veľmi osobitej sochárskej reči, charakteristickej redukciou tvarov až na hranicu archetypu, využívaním kontrastu rozmanitých materiálov štruktúr a presvedčivou symbolikou i sochárskou metaforou. Zjednodušuje ústredné motívy svojich diel až do podoby znaku či siluety, ktorá vo svojej tvarovej jednoduchosti a presvedčivosti priam žiari uprostred krajiny," prezrádza Horváthová.
Okrem komorných objektov sú vo výbere aj viac ako dvojmetrové diela: Brána do neba a Človek, koník túlavý. Tiež séria nových komorných obrazov na ploche alpakových tácok a podnosov, ktoré dlho zbieral. Ich bizarné tvary umocnil pôsobivou patinou a vkladaním kameňov i nerezových a bronzových postáv, zvierat a stromov.
Výstava s voľným vstupom potrvá do 10. mája.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies