V nemocnici sa deje všeličo, ale zvyčajne nič také, čo by sa dalo označiť prívlastkom dobré.
Nedá sa síce poprieť, že človek sa tam ocitá preto, aby sa jeho zdravie posunulo na vyššiu úroveň, ale zväčša je proces liečenia sprevádzaný bolesťou. Pacient je osamelý, od zvyšku sveta ho oddeľuje diagnóza.
Všetko je ponurejšie
Čas v nemocnici prebieha inak, všetko je akési pomalšie a ponurejšie. Jedinou útechou je azda iba láska niekoho blízkeho, kto nielen vypočuje a pochopí, ale aj uistí, že koniec bude šťastný, a návrat domov sa stále viac a viac približuje.
Nika Maplesová o pobyte v nemocničnom prostredí niečo vie, zažila tam boj o prežitie a aj neuveriteľnú silu zázraku.
Bezradné telo
Nika dosiahla sotva dvadsať rokov, keď jej telo postupne začínalo chradnúť. Na vine bol lupus, vďaka nemu zoslabol organizmus, zhoršila sa artikulácia a rozmazalo sa videnie. Ochorenie ju pripravilo o možnosť chodenia, sedenia a ani jedlo si už nevychutnávala.
Prehĺtanie pre ňu predstavovalo obrovskú námahu, zjesť mohla iba maličké sústa. Rovnako tak mala problém i s dýchaním, v dôsledku čoho ju spánok pravidelne obchádzal. Zdravotný personál sa iba nemo so strachom v očiach prizeral a krútil hlavou nad kritickým stavom, do ktorého upadla.
Držanie za ruku
V istú dlhú noc ju opäť trápila nespavosť. Túžila po oddychu, ale akosi sa jej nedarilo nájsť ho. Záchranu videla v jednoduchosti. Uvedomovala si, že by jej nesmierne pomohlo, ak by ju niekto vzal za ruku.
Hovoriť však nevládala, a tak sa o prosbu nemala s kým podeliť. Matka síce trávila noc v rovnakej izbe, ale tvrdo spala a pre Niku bolo nemožné zobudiť ju. Zostávala jej už iba modlitba.
„Bože, potrebujem ťa. Pošli, prosím, niekoho, kto ma chytí za ruku. Nedokážem nikomu povedať, čo potrebujem, nemá mi kto pomôcť," vyznávalo zúfalé dievča. Ticho pokračovalo, Nika ležala a vnímala narastajúce nešťastie.
Vtom sa dvere na izbe otvorili a do miestnosti niekto nečujne vošiel. Nikoho nevidela, oči mala zatvorené, čuch však napovedal, že návšteva má mužskú vôňu. Chytil jej ruku a nežne ju držal. Jeho dotyk vnímala ešte aj po prebudení.
Po pokojnom spánku sa pokúšala otvoriť oči, aby sa mužovi zahľadela do tváre, on však z ničoho nič zmizol ako duch. Ako sa to dá vysvetliť? Každý si môže nájsť iné zdôvodnenie, Nika však verí, že zasiahol Boh.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies