Byť kresťanom neznačí neexistenciu problémov, veď to by človek musel ujsť zo sveta a ani tak by sa celkom neuchránil od strát a iných, nie priveľmi úsmevných záležitostí. Skutočne veriť v Boha a hľadať Jeho tvár však ovplyvňuje spôsob žitia viac, než sme schopní si predstaviť. Ak sa zamyslíme hlbšie, je to vlastne i logické, predsa srdce, duša, ba ani telo nemôžu ostať rovnaké, keď vládu preberie Stvoriteľ všetkého a keď On radí, vedie i prevedie cez údolia a hory.
Ježiš sa raz jasne vyjadril, že na zem prišiel, aby jeho nasledovníci žili inak, aby žili lepšie, plnohodnotnejšie. Aby len tak neblúdili z jedného roka na druhý, aby nepreležali či nebodaj neprespali sviežu dospelosť ani neskorú starobu. Ako vždy je však veľká časť zodpovednosti položená i na našu hlavu, Boh s nami ráta, že preukážeme schopnosti, ktoré On sám pridelil, že nedovolíme falošnému lesku, aby zaslepil výhľad na pravé hviezdy.
Vecí, čo nám kradnú skutočné bohatstvo, je veľa-preveľa, ale tri sú zrejme najväčšmi ťažké na zvládnutie. Aspoň na prvý pohľad.
Pýcha
Pýcha spôsobila, že ľudstvo spadlo na úplné dno.
Pýcha rozhodla, že prví ľudia zhrešili.
Pýcha zaslepuje, lebo si myslí, že ona vie najlepšie, čo je dobré a Boh sa mýli.
Pýcha vidí len a len seba, jej najčastejšie ošúchaným slovom je zámeno ja.
Boh ju nielenže nestrpí, ale ju zo srdca nenávidí, lebo ona rozdeľuje, ona oberá, ona klame.
„Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť,“ píše sa v Biblii a verš i naznačuje, čo je protiliek. Inak ako pokorou sa nezvíťazí, nezíska sa milosť, neobnoví sa zrúcané. Len čo Boh vidí pokoru svojho ľudu, je ochotný vykonávať i nemožné, lebo ona nenecháva Jeho srdce chladné, hýbe Ním, obmäkčuje Ho tak, že vzídu neskutočne nádherné príbehy.
Nezáujem
Nezáujem sa prejavuje rozmanito, najčastejšie však vystupuje v plášti lenivosti.
Keď je človek priveľmi lenivý modliť sa.
Keď si nahovára, že na niečo užitočné bude čas i zajtra, najneskôr pozajtra.
Keď vie, že by si nemal všímať burinu, lebo v záhrade mu vyrástli prenádherné ruže, ale on sa beztak stále ďalej prechádza pomedzi zbytočnosti.
Je to neúprimnosť voči sebe samému, lebo v prípade nezáujmu si obrníme vnútra, povieme si, že sme priveľmi unavení, priveľmi zaťažení, máme príliš rozlietanú myseľ.
Nezáujem má na svedomí nevypočuté modlitby, lebo ako možno vypočuť čosi, čo nebolo ani vypovedané, je na vine, že sa dlhodobo nič nemení, veru, má toho na rováši naozaj dosť.
Ako ho poraziť? Jednoducho tak, že prestaneme počúvať úlisnosti, povoláme na pomoc silnú vôľu, vyžalujeme sa Bohu a krôčik za krôčikom budeme pozdvihovať hlavu, aby nám už neunikol ani jediný zázrak na oblohe.
Strach
No a napokon do trojice patrí i strach, toľko spomínaný, a predsa stále prítomný. Ako keby bol večne živý, nikdy si nedáva prázdniny, ani len si nezdriemne, nenechá oči odpočívať.
Diktuje nám báť sa, že ak urobíme, čo urobiť máme, nedopadne to dobre. Že toto a tamto, že na ulici je lev, na námestí je obor a šťastie sa aj tak nedostaví, lebo šťastní sme už raz boli.
„Či som ti neprikázal, aby si bol silný a nebál sa?“ napomínal Boh istého muža, volal sa Jozue, a keby sme situáciu posudzovali iba povrchne, povedali by sme, že mal vvšetky príčiny podliehať strachu. Dostal neľahkú úlohu, prebral postavenie vodcu po slávnom Mojžišovi a staral sa o vzpurný a tvrdohlavý ľud.
Mohlo by vás zaujímať: SKUTOČNÝ PRÍBEH Ako sa jeden muž skoro dostal do neba a ako ho Boží hlas zastavil
Boh však opakovane nalieha, nech sa nebojí a tá istá výzva je namierená i na nás, aby odomkla strachom pozatvárané srdcia a pomohla im znovu lietať. Znovu snívať v odvahe. Veriť a nenechať sa odradiť, lebo Boh je s nami.
Ani jedna vec teda nemá zatieniť oči, najjasnejšia hviezda svieti a svieti neprestajne. Ktože ňou je? Predsa ten, čo dal dych, ten, čo utvoril moria.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies