Dvanásťročný Junayed Akter zo zapadnutej bangladéšskej dediny Mirzapur vyzerá ako oveľa mladšie dieťa. V jeho tele koluje toxické olovo, ktoré mu spôsobilo nenávratné zdravotné problémy. Akter je len jedným z 35 miliónov detí v krajine, ktoré majú nebezpečne vysoké hladiny olova v krvi. To predstavuje zhruba 60 % všetkých detí v Bangladéši.
Príčiny tohto alarmujúceho javu sú rôznorodé, ale Akterova matka viní najviac zatvorenú továreň, ktorá spracúvala a recyklovala staré autobatérie bez
potrebných opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia.
"Každú noc sa vzduch naplnil štipľavým dymom. Ten zápach sa nedal prehliadnuť," spomína Bithi Akter. "Ovocie prestalo rásť a jedného
dňa sme na dvore našli dve mŕtve kravy."
Lekárske testy ukázali, že hladina olova v krvi jej syna bola dvojnásobne vyššia, ako je hraničná hodnota stanovená Svetovou zdravotníckou organizáciou
(WHO) na vznik vážnych a nezvratných mentálnych porúch.
"Od druhej triedy prestal poslúchať, nechcel chodiť do školy a neustále plakal," dodáva matka, kým jej syn nehybne sedí na dvore a uprene pozerá
do prázdna.
Šíriaci sa problém
Otrava olovom nie je v Bangladéši novým javom. K jeho rozšíreniu prispieva aj nezákonné používanie olova v náteroch, napriek vládnemu zákazu, ako aj
pridávanie olova do korenia kurkumy, aby vyzeralo jasnejšie a kvalitnejšie.
Obrovským zdrojom kontaminácie je však nelegálna recyklácia batérií. Podľa environmentálnej organizácie Pure Earth sa v krajine nachádza najmenej 265
neformálnych recyklačných závodov, ktoré rozoberajú staré batérie a roztavujú
olovo na nové produkty.
"Celý proces sa vykonáva pod holým nebom. Toxické výpary a kyslé vody znečisťujú vzduch, pôdu a vodu," vysvetľuje Mitali Das z organizácie Pure Earth.
"Zabili nášu dedinu"
V dedine Fulbaria severne od Dhaky stojí recyklačný závod vlastnený čínskou spoločnosťou. Na jednej strane sú zelené ryžové polia, na druhej sa z potrubia valí kalná voda do oranžovej bahnitej mláky. Miestni obyvatelia tvrdia, že fabrika spôsobila nevratné škody na prírode.
"Ako dieťa som nosil otcovi obed na pole, všade bolo zeleno a voda bola číra," hovorí Rakib Hasan, 34-ročný inžinier a miestny obyvateľ. "Pozrite sa na to teraz. Všetko je mŕtve. Zabili nášu dedinu."
Hasan sa pokúsil bojovať proti továrni, ktorá bola následne uznaná za nelegálnu a odpojená od elektrickej energie. Najvyšší súd Bangladéša však tento rozsudok zrušil. "Fabrika podplatila miestne úrady. Náš štát je chudobný a mnoho ľudí je skorumpovaných," dodáva Hasan.
Elektrifikácia rikší a rastúci dopyt po batériách
Masová elektrifikácia rikší v krajine vedie k prudkému rastu dopytu po batériách. Na cestách Bangladéša jazdí viac ako štyri milióny rikší a trh s elektrickými batériami dosahuje hodnotu približne 870 miliónov dolárov.
"Je to temná strana elektrifikácie," hovorí Maya Vandenant z Detského fondu OSN (UNICEF). Organizácia presadzuje prísnejšie regulácie a daňové stimuly pre čistú recykláciu batérií.
Muhammad Anwar Sadat z bangladéšskeho ministerstva zdravotníctva varuje, že ak sa proti problému nezačne urýchlene konať, v najbližších dvoch rokoch sa počet postihnutých násobili.
"Ak neurobíme nič," varuje, "môže to mať katastrofálne následky pre budúcnosť našej krajiny."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies