Nové časti SK Dejiny budú o epidémiách v histórii Slovenska

"Tvorcom poskytli nielen zaujímavú kulisu, ale i adekvátne podmienky na dodržiavanie hygienických opatrení pri natáčaní," o tom informovala Erika Rusnáková, hovorkyňa RTVS. Nové časti si diváci môžu pozrieť na Dvojke vo štvrtok 14. mája a 21. mája o 22.30 h.

Epidémie a významné spoločenské zmeny

Dozvedia sa, že niektoré epidémie viedli k významným spoločenským zmenám, napríklad po epidémii moru v 14. storočí, či k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, ako to bolo po vlnách cholery v 19. storočí.

Poznáte všetky neľútostné pandémie v dejinách?

Diskutéri predstavia tiež liečebné a preventívne postupy z minulosti. "Hoci diváci môžu mať pocit, že sa na nich z médií valí iba koronakríza, naša relácia ich nemá stresovať, ale povzbudiť, že napriek ťažkým, tragickým chvíľam a hrozným stratám sa ľudstvo dokázalo vždy zotaviť a ísť vpred," uviedol moderátor Ľubomír Bajaník.

Tak zlé ako španielska chrípka to nebude, upokojujú odborníci

Relácia má odhaliť, prečo veľká časť epidémií prenikala a preniká do Európy z Ázie. Pripomenie i fakt, že aj Európania šírili smrteľné choroby, napríklad v Amerike.

"Hovoriť budeme tiež o tom, aké mali epidémie vplyv na populačný vývoj a štruktúru obyvateľstva na našom území a či sa aj v minulosti sústreďovala zvýšená pozornosť na Rómov," doplnil dramaturg relácie Róbert Valovič.

Na tému sa vyjadrilo viacero odborníkov

Epidémie zobrazovali umelci i vo svojej tvorbe, objav mikroskopu a fotografické metódy priniesli moderné vizuálne stvárnenie vírusov a baktérií. O tejto oblasti bude hovoriť Dušan Buran zo Slovenskej národnej galérie (SNG).

Bezpečnostné opatrenia pozmenili scénu a priebeh relácie. Jej moderátor nediskutoval s viacerými hosťami naraz, ale ku každej téme si pozval vždy jedného odborníka.

Tento štvrtok si diváci vypočujú aj analytika globálnych trendov a rizík Juraja Mesíka a historičku Slovenskej akadémie vied (SAV) Tünde Lengyelovú.

Budúci týždeň to budú historik Katedry histórie Filozofickej fakulty Katolíckej Univerzity v Ružomberku Ján Golian, Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a demograf Branislav Šprocha z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.