Je to možno otravné, trošku-trošičku otravné. Ale pravdou tiež je, že je to aj akési vznešené, či nie? Myseľ sa tomu bráni, vraj každý rok tá istá pesnička a už sa nikomu nechce ju nôtiť. No nový rok udrel do našich príbytkov tak, ako udiera vždy. Nepýta si povolenie, lebo či ho chceme alebo nechceme, príde a nik sa mu neubráni. A len čo sa trochu nadýchne, lebo na svoju chvíľu dlho čakal, potom na nás začne pôsobiť.
A my zrazu máme pocit, že by sme mali, ba čo viac, že musíme niečo zmeniť. Lebo nové príležitosti, nové čísla na konci roku. Nové, všetko nové. Tak sme tu opäť aj my, s novým článkom o nových rozhodnutiach.
Začneme takto. Počúvali sme jednu kázeň od zahraničného pastora, ktorý hovoril čosi o svojej žene. Bolo to zábavné, ten štýl, akým rozpovedal príbeh, ale aj poučné.
Jeho žena sa totiž, jedného rána, zobudila a povedala si, že z nej bude bežkyňa.
Manžel, túžiaci ju podporovať, povedal, že áno, výborne, zlatko, len do toho. Jeho srdce však v skutočnosti kričalo nieeeeee, to nezvládneš.
Pomyslel si na všetko, čo ona o sebe povedala v súvislosti s akoukoľvek športovou aktivitou. Že to k nej jednoducho nepasuje. A že neraz ju počul úplne vážne vravieť, že ak ju on či ktokoľvek z ich blízkych a známych uvidia bežať, nech bežia tiež, lebo to znamená, že uteká pred nebezpečenstvom.
A táto žena sa rozhodla, len tak, že bude behať. Nemysliteľné!
Kúpila si oblečenie, aj vtedy krútil hlavou. Vybrala sa behať. Aj vtedy krútil hlavou.
Bežala niekoľko minút, vrátila sa domov a pozrela sa na neho so slovami, že miláčik, bežanie je ťažké.
Áno, on prikývol, zlatko, bežanie je ťažké.
A tu, presne tu, sa odohral rozhodujúci okamih, tak dávajte pozor.
Po vyhlásení, že je to ťažké, on čakal, že sa jednoducho vzdá, on jej povie, že to vlastne od začiatku vedel a potom to už budú považovať za minulosť. Za zábavnú historku, ktorá sa niekedy v lete vytiahne pre pobavenie. Lenže ona išla do izby a tam sa rozcvičila. Pomaly si naťahovala končatiny. A vrátila sa bežať. Neodložila to na zajtra či pozajtra, keď sa na to vyspí alebo si to celé ešte raz premyslí. A dnes beží, kilometre sa pridávajú a už jej to ide ľahko.
Prečo? Lebo sa rozhodla, to je prvý krok. Lebo ju neodradilo, čo o sebe hovorila ona sama. Svoje nové rozhodnutie nedávala do súvislosti s minulosťou, lebo si uvedomila, že čo bolo, bolo. A že nové rozhodnutie sa týka budúcnosti.
A potom išla a urobila. Hneď. Neotáľala. Toto si môžeme vziať. Toto si vezmime do našich nasledujúcich dní. Lebo viete čo? Ciele sú dôležité. Nemusí to byť niečo veľké, ale nech je to dôležité. Pre nás. A verte, že keď sa rozhodneme, Boh bude stáť pri nás, pomôže nám.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies