Nuda je dobrá! Prečo je ničnerobenie dôležité pre náš mozog?

Takto to niekedy funguje aj v našich životoch. Niekedy najlepšou odpoveďou na tisíc otáznikov, víriacich nám splašene v hlave je – prestať všetko riešiť, zastaviť sa, oddýchnuť si, vyspať sa.

Relax a ničnerobenie potrebuje naše telo, svaly, oči, srdce, duša, ale aj mozog. O to viac v dnešnej dobe, keď sme doslova „prestimulovaní“, bombardovaní množstvom podnetov, informácií, dobrých (aj zlých) rád, zázračných návodov ako žiť, keď na nás odvšadiaľ vyskakujú rozptýlenia sociálnych sietí, televízie, stále sofistikovanejších videohier. V dobe, ktorá kladie dôraz na výkon, úspešnosť, zaneprázdnenosť, súťaživosť, kde si budujeme vlastnú hodnotu na základe porovnávania sa s druhými...

Nie, nie je zlé konať, byť činorodý, mať ciele, ambície, dosahovať ich a byť úspešný! Ide skôr o to, že ak chceme vykonávať veľké veci, ak chceme pestovať svoju tvorivosť, originalitu, ak chceme, aby naše dni boli svieže a myšlienky inovatívne a nechceme to dopracovať k vyhoreniu, občas tie usilovne sa krútiace závity v hlave musíme aj zastaviť.

Keď sa chceme nadýchnuť, musíme aj vydýchnuť. Keď chceme deň, musí byť aj noc a keď chceme výkon, niekedy musí byť predtým aj ticho a nehybnosť. Inými – poetickými slovami, čistá a užitočná myšlienka sa zrodí často až na pokojnej, nehybnej hladine jazera.

Tou nehybnou hladinou jazera občas potrebuje byť práve náš mozog, ktorý nám celý život usilovne slúži, premýšľa, kombinuje, zachraňuje nás, ponúka riešenia, počíta, násobí, rozhoduje... no vie sa aj starostiť a poriadne zahriať svoje závity, ľudovo povedané. To vtedy, keď mu nevieme udeliť odpočinok, neustále premýšľame o nasledujúcej minúte, nasledujúcom dni, ako každý okamih zaplniť niečím správnym a užitočným...

A viete čo, náš mozog niekedy práveže potrebuje byť veľmi neužitočný. Potrebuje nič neriešiť. Potrebuje sa venovať len tak hocičomu, čo nie je potrebné. Potrebuje, aby sme myšlienky len tak niekedy nechali túlať sa vo vzduchoprázdne, nedávali im žiadne úlohy, aby sme len tak pozerali na modrú oblohu, alebo sa zadívali na starú dobrú komédiu a vnímali iba svoj spontánny smiech.

Áno, nuda, ničnerobenie, ale aj zábava a hra sú jedny z najviac odporúčaných liekov na mozog aj dnešnými neurológmi. Upozorňujú na to, že sa tak nielen vyhýbame vyhoreniu, ale práve v obdobiach, keď myseľ a mozog nemajú žiadnu vážnu svetobornú zodpovednosť, iba hru alebo ničnerobenie, sa rodia tie najlepšie myšlienky, originálne riešenia, nové obzory, ktoré budeme potrebovať zajtra, po hre, spánku, odpočinku. Mozog sa potrebuje hrať a ničnerobiť, aby mohol získať nadhľad, rozlet a aby mohol ďalej pracovať na tých najlepších krokoch pre náš život.

Možno ste to už zažili aj vy sami. Veľmi ste chceli niečo urobiť, vytvoriť, napísať, prísť na niečo, vymyslieť. Stále nič. Až keď ste sa na to vykašľali a vybrali sa na prechádzku do krásnej jesennej prírody, alebo išli okopávať záhradku, až vtedy ten nápad prišiel! Presne takto to funguje. Nechať mozog „poletovať“, nechať ho, nech si robí, čo chce, nech chvíľu pracuje sám, bez pomoci, bez nášho donútenia, bez stoviek vonkajších stimulov, ktorými sa stále rozptyľujeme.

Neurológia má na to odborné vysvetlenie po svojom: Nuda, ničnerobenie, akákoľvek necieľavedomá chvíľa v našom dni aktivuje kľúčovú sieť mozgu, ktorá sa volá sieť predvoleného režimu. Je pre mozog životne dôležitá a prosperuje práve vtedy, keď sme sami so svojimi myšlienkami, odpojení od stimulov sociálnych sietí a ďalších „rušičov života“. Na to, aby táto časť mozgu prosperovala musíme nájsť v našom dni miesto a čas pre takéto „prázdne, neužitočné bloky“, keď sme ukrytí v akejsi bubline pred všetkými tými technológiami a stimulmi, ktoré dokážu náš mozog poriadne poblázniť.

Existujú na to aj vedecké fakty. Pri porovnaní skenu priemerného mozgu človeka zo 70-tych rokov a dnešnej doby vidno znateľné rozdiely. Na druhom obrázku už na prvý pohľad vidno oveľa väčší chaos, prepletenosť, neporiadok. Dôvod je presne ten, že v 70-tych rokov sme oveľa viac využívali voľný čas na to, že sme len tak sedeli, pozorovali okolie, prírodu, viac sme sa hrali, využívali svoju predstavivosť, boli sme v prítomnom okamihu.

Dnes nás z neho vytrhávajú práve tie prekliate technológie, kde je na milimetri štvorcovom tisíc ľudí, názorov, koučovia, konflikty, rady, návody, hádky, guruovia, učitelia, lídri, idoly... Každý nám tam hovorí niečo svoje, radí, chce nás viesť, učiť, presviedčať, ovplyvniť, strhnúť na svoju stranu. A my celkom strácame schopnosť a cit ísť po vlastnej ceste, počúvať vlastný tlkot srdca, vnímať vlastné myšlienky, pocity, vnemy, predstavivosť, fantáziu...

Dospeli sme až tak ďaleko, že tieto zmeny dokázateľne vidno v našich mozgoch. A čo je ešte horšie, naša myseľ a mozog prestávajú byť motivované vnútorne a začínajú byť ovládané práve týmito technológiami, mediálnym šumom, rýchlym prestrihom videí, feedom statusov... Veď to, je to „feed“ – sme kŕmení! Sme tým živení tým, na čo sa pozeráme, čomu dávame pozornosť, čo ide do nášho oka, ucha, mysle.

Potrebujeme sa nutne vrátiť k svojim myšlienkam, k ničnerobeniu, nude. Sme v tom veľmi zlí – prepadávame z nudy! Veď sa len rozhliadnite okolo seba v autobuse: 99 percent mladých ľudí sa pozerá do mobilov, niečo ťuká, skroluje. Kŕmia sa, ale čím?... Len zvyšné jedno percento sa dokáže pozerať kľudne z okna, nebyť ničím rozptyľované, len tak prúdiť v danom okamihu.

Je to pre nás, pre náš život, mozog, zdravie, psychickú pohodu, dobré rozhodnutia, fantáziu a tvorivosť životne dôležité. Vráťme sa k tichým blokom v našich dňoch. Tak, ako si v nich dokážeme vykopať miesto pre čokoľvek iné (skrolovanie na IG, hry, kŕmenie sa statusmi iných), dajme si záväzok, že minimálne rovnaký čas budeme mať pre náš mozog, pre jeho zdravie, pre to, aby len tak odpočíval, spočíval, poletoval si v oblakoch. Aby sme len tak pozerali na oblohu, stromy, počúvali vlastný tep, začuli vlastné myšlienky, túžby, sny, potreby...

Tak, ako Liz začula ten tichý hlas: „Choď si ľahnúť!“ Udeľme mobilom (aspoň nejakú časť dňa) tichý režim (uvidíte, ako vám to zmení kvalitu života!), vezmime papier s „to do“ zoznamom a na prvé miesto dajme: Nič nerobiť a plávať uprostred svojich myšlienok! Hrať sa! Pozorovať stromy v okne! Dýchať a počúvať sa!... Uvidíte, že váš mozog sa vám poďakuje a všetky oblasti vášho života začnú kvitnúť.