V jednom meste na Slovensku, v nenápadne pôsobiacom byte s obyčajným priezviskom napísaným na zvončeku, ktoré len málo odhalí príbeh nositeľov, žije istá rodina.
Ako to už býva, koniec-koncov vynálezcom nápadu, že za akéhosi vodcu je považovaný muž, je Boh. Milan ako otec, manžel a človek s jemu vlastnými snami a nádejami, by o sebe vedel vyrozprávať veľa, jeho život bol doposiaľ dosť búrlivý a v nijakom prípade to nie je prifarbené tvrdenie.
Prečítajte si: O tom, ako sa čo najlepšie osviežiť v ktoromkoľvek ročnom období
Sú pre neho typické najmä tri veci a práve jeho horúci vzťah k nim ho sprevádza už dlho-predlho. Má rád hru na gitare, hoci nepohrdne ani iným hudobným nástrojom. Nesmierne ho baví manuálna práca a skutočnosť, že sa ňou aj živí, vníma s potešením, a ani trochu ju nepovažuje za bremeno.
No a nakoniec si vie vychutnať dobré jedlo, obzvlášť mu žalúdok spúšťa hymnu, keď sa na obed pripravý čerstvo vypražený rezeň.
Možno vás zaujme: Takto požiadala žena svojho muža o ruku!
Boh
Milan sa netají vierou v Boha, na vlastnej koži sa presvedčil, že je skutočný a nepatrí do kategórie vymyslených bytostí. Stvoriteľ ho uzdravil zo závislosti od alkoholu a dokonca vďaka Jeho ochrane niekoľko ráz len o vlások unikol smrti. Aj v uplynulom období si všímal, ako sa o neho Boh výnimočne stará, a v jeho srdci rástla vďaka.
Vulgarizmy
Čím dlhšie premýšľal o dobrote Najvyššieho, tým viac si uvedomoval, že je dôležité, aby konal ako človek, ktorý o viere nielen rozpráva, ale ju aj každý deň praktizuje. Súčasťou jeho slovnej zásoby boli všakovaké vulgarizmy, a aj keď ho nenapĺňala hrdosť za ich hojné používanie, ani necítil, že by sa mal mierniť a radšej hovorievať niečo iné, viac užitočné. „Je normálne si občas zanadávať," neraz opakoval a bol si istý, že je to pravda.
Odrazu však do jeho srdca preniklo jemnulinké upozornenie, a to bez predošlého premýšľania. Nemal to na svedomí nikto iný, iba Boh ho ticho vyučoval o dôležitosti vypovedaného slova. A než sa Milan nazdal, dobrovoľne učinil rozhodnutie a odovzdal ho v modlitbe.
„Už viac nebudem používať vulgarizmy," sľúbil a sľub aj dodržal. Na otázku, či mu to pripadá ťažké a či sa musí jednostaj kontrolovať, pokrútil hlavou. Zlozvyk od neho sám odkráčal a aby Milan vyjadril, ako si cení Božiu pomoc, brnká na gitare kresťanské piesne. Je to pre neho zmysluplne strávený čas a ani omylom by ho nevymenil za blúdenie po uličkách internetu.
Nie je mu to ľahostajné
Bohu nie je ľahostajné, aká myšlienka vychádza z úst. Dobre totiž vie, že čo raz opustilo tajnú skrýšu mysle a vydalo sa v podobe slov do sveta, viac sa nevráti. Preto chce, aby ľudská reč bola čistá, sladká ako med a osviežujúca ako jablko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies