BRATISLAVA - Nositeľ práv a ľudská bytosť s vlastnou dôstojnosťou je postavenie, ktoré sa má u detí na Slovensku posilňovať a upevňovať. Tento cieľ majú rozvíjať členovia vlády v nasledujúcich štyroch rokoch. Vyplýva to z návrhu Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 až 2017, o ktorom bude v stredu 5. júna rokovať vláda SR. Tvorcovia dokumentu tvrdia, že vznikal podstatne inovovanými metódami. Prvýkrát sa do jeho tvorby zapojili aj samotné deti.
Národný akčný plán pre deti má predstavovať základný nástroj pre cielený a koordinovaný postup pri implementácii Dohovoru o právach dieťaťa na národnej úrovni. Jeho strategickým zámerom je prispieť k budovaniu a rozvoju uceleného a účinného systému na ochranu práv a záujmov detí. Okrem ich posilneného postavenia ako osôb so schopnosťami a názormi, má akčný plán prispieť aj k podpore a rozvoju rodiny. Cieľavedome sa má podľa návrhu podporovať nediskriminačné zaobchádzanie s deťmi. Zámerom akčného plánu je tiež zabezpečiť deťom prístup k účinným prostriedkom nápravy pri porušení ich práv.
Na akčnom pláne pre deti pracovali ľudia z rezortu práce, školstva, zdravotníctva, spravodlivosti a vnútra. Zapojiť sa doňho mali intenzívne aj zástupcovia z mimovládneho sektora združení v Koalícii pre deti. Metodológia prípravy má byť podstatne inovovaná a prvýkrát doň priamo zapája aj samotné deti. Slovenský výbor pre UNICEF spravil trojdňový prieskum v skupine 19 náhodne vybraných dievčat a chlapcov vo veku 11 až 15 rokov. Výstupy z tohto prieskumu použili tvorcovia ako jedno z východísk, podľa ktorého formulovali úlohy. Cieľom prieskumu bolo zmapovať, ako deti žijúce na Slovensku vnímajú dodržiavanie ich práv v každodennom živote. O tom, že z ich názorov sa bude čerpať pri príprave Národného akčného plánu pre deti, boli informované. Možnosť, že sa budú spolupodieľať na takomto dokumente v nich podľa zástupcov UNICEF vyvolala nadšenie a ku všetkým častiam pristupovali veľmi zodpovedne. Deti pochádzali z rôznych kultúrnych, sociálnych a rodinných pomerov. Jedným zo záverov je, že deti nerozumejú odbornému jazyku politikov, sudcov, lekárov a niekedy aj učiteľov. "Všetky zákonníky sú písané zložito, jediné, čomu sa dá rozumieť, je Súdna sieň," povedalo jedno z detí.
V dokumente sa spomína, že zostáva niekoľko tém z predchádzajúceho akčného plánu, ktorým sa treba naďalej prioritne venovať. Štátne orgány majú napríklad okrem detského ombudsmana presadiť zásadu nulovej tolerancie k telesným trestom a iným hrubým či ponižujúcim formám trestania v každom prostredí vrátane rodiny. Správa o tom, ako sa plnia jednotlivé úlohy, sa má každoročne do 30. marca predložiť Výboru pre deti a mládež Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies