S niektorými ľuďmi je ťažké vychádzať, niektorí sa v našej spoločnosti vyskytnú síce s naším dovolením, ale po krátkom čase by sme najradšej zutekali. Niežeby sme ich nemali radi, pomohli by sme, keby potrebovali, ale niečo nám bráni v tom, aby sme si ich pustili ešte bližšie.
Ak to teda mám napísať priamo, všetkému je na vine ich otravnosť, áno, sú otravní! Takých je, prirodzene, viac a zrejme má každý svoj pomyselný zoznam sám, ale aj tak sa pozrieme na nejaké otravné vlastnosti viac ako na iné. Nie, nebudeme na nikoho ukazovať prstom, veď koniec koncov, treba si dávať pozor, aby sme takými neboli aj my sami.
Lakomí
Pánabeka, niekedy je lepšie ocitnúť sa tvárou v tvár levovi, ako neustále počúvať reči človeka napáchnutého lakomstvom. Taký nehovorí o ničom inom, len o peniazoch, len o tom, ako je všetko drahé. Ako si nič nemôže dovoliť. Ako radšej ani nepôjde k lekárovi, hoci mu priedušky vydávajú taký zvuk, ktorý znie, ako keby ani nebol z tohto sveta. Nie, k lekárovi nepôjde, pretože by priveľa minul. A ktovie, ako by to bolo s liekmi. Koľko by stáli. Radšej si tie peniaze pekne odloží, bude sa starať, aby hŕba bankoviek rástla a rástla a pri srdci ho zahreje pocit víťazstva. Ze ušetril.
Sťažujúci sa
Mimoriadne skúšajúci nervy sú aj tí, čo sa neustále na niečo sťažujú. Aj keby sa zdalo, že žiaden dôvod nie je, oni si ho vždy nájdu, a ešte aj s radosťou!
Nedajbože, že by sme sa sťažovali my, síce by si nás vypočuli, ale okamžite by len tak z rukáva vysypali vážnejšie problémy, vyhrabali by horšie situácie, lebo nie je predsa možné, aby ich niekto predbehol v tom, v čom sú takí dobrí. A sú aj takí, povedzme zdatnejší sťažovatelia, ktorí ani dohovoriť nenechajú, lebo sa nevedia dočkať toho, ako povedia, čo majú na srdci.
Nesústredení
Predstavte si, že s niekým sedíte v kaviarni, je to ktosi blízky, veď inak by ste čas nestrácali. Tešíte sa, ako rozpoviete všetko, čo máte nové, ako si pospomínate na situácie, o ktorých ste dotyčnému doteraz nepovedali, lebo príležitosť na stretnutie nebola a napísať to do chatu ste nechceli.
A tak sa usmievate od ucha k uchu, nadychujete sa, ale zatiaľ čo vy ste plne v prítomnosti, aj fyzicky aj duševne, ten druhý vás nevníma. Má totiž plné ruky práce, sústreďuje sa na displej telefónu, odpovedá na správy, smeje sa na vtipných statusoch a vy máte chuť zakričať, že ak by ste sa chceli rozprávať sami so sebou, nemuseli ste ani päty z domu vystrčiť.
A najlepšie je, ak to nesústredený ešte celé prifarbí vetou:
„Prepáč, ale konečne mám čas odpísať, tak odpisujem.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies