Obce a mestá môžu žiadať financie na kyberochranu. Dokedy je o ne možné požiadať?

„Zatiaľ čo menšie firmy sú od povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti oslobodené, pre subjekty verejnej správy sú požiadavky kladené smernicou povinné,“ upozorňuje Vladimíra Pazderová, konateľka poradenskej spoločnosti Novo Funding. Európska únia schválila totiž na konci roka 2022 smernicu európskeho kybernetického štandardu NIS 2. Tá nadobudla činnosť 16. januára 2023 a Slovensko má povinnosť transponovať ju do svojej legislatívy do 17. októbra 2024.

Smernica prináša rozšírenie pôsobnosti kybernetickej bezpečnosti, ktoré bude mať vplyv na množstvo subjektov. Budú musieť zaviesť viaceré bezpečnostné opatrenia, napríklad aktívnu kybernetickú ochranu s dôrazom na prevenciu, opatrenia na riadenie kybernetických rizík, či technológie na ochranu dát a zvýšiť odolnosť informačných systémov proti napadnutiu, prípadne výpadku.

Pre verejnú správu je pritom v súčasnosti otvorená aj možnosť, ako si zabezpečiť financovanie tejto oblasti. A to prostredníctvom výzvy Podpora v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti na regionálnej úrovni - verejná správa v rámci Programu Slovensko. O financie môžu samosprávy požiadať do konca apríla tohto roku.„Verejná správa môže v rámci výzvy získať príspevok vo výške 200-tisíc až 450-tisíc eur na financovanie oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti,“ vyčísľuje Vladimíra Pazderová.

V rámci výzvy môžu mestá a obce podľa jej slov financovať okrem iného napríklad softvérové a hardvérové vybavenie, služby, alebo mzdové výdavky. „Zameranie a obsah výzvy môžu mestám pomôcť výrazne znížiť potrebu vlastných zdrojov investovaných do oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti a zabezpečiť požiadavky kladené na túto oblasť vyplývajúce z novej smernice,“ doplňuje.

O financie môžu samosprávy požiadať do konca apríla tohto roku.

Zdroj: Archív / Netky

Zvýšenie ochrany je pre mestá a obce veľmi dôležité, keďže kybernetické útoky postihujú často aj samosprávu. Napríklad v roku 2023 čelilo takémuto hackerskému útoku aj hlavné mesto Bratislava. Hackeri môžu pri útoku ukradnúť rôzne údaje a dôležité či citlivé dáta, spôsobiť finančné straty alebo ohroziť práva ľudí. Zároveň s tým môže súvisieť aj celkové poškodenie dobrého mena danej inštitúcie.

Vo všeobecnosti pritom samosprávy zvyknú takéto nebezpečenstvo podceňovať.„V rámci kybernetickej bezpečnosti informačných systémov verejnej správy možno pozorovať až kritické zanedbávanie bezpečnosti. Samosprávy si častokrát neuvedomujú dôležitosť témy kybernetickej bezpečnosti a k problematike pristupujú len čiastkovo,“ reaguje Vladimíra Pazderová. Celkové riadenie kybernetickej bezpečnosti podľa jej slov v tomto sektore často chýba.„Dôsledkom toho je aj množstvo kybernetických útokov na samosprávy. Je potrebné zapracovať na zlepšení, v opačnom prípade sa situácia môže ešte zhoršovať,“ uzatvára konateľka spoločnosti Novo Funding.