Obrovské prešľapy veľkých mužov

Prešľap
Keď sa zapozerá na veľkého muža, vzniká mylný dojem, že sa nedopustil nijakej chyby a je rovnako dokonalý v mladosti aj v starobe. Z toho sa šíri frustrácia a zvyk neustále sa s niekým porovnávať. Ale nie, veľký muž nemal nepoškvrnenú povesť, dokonca možno zlyhával viac než si kto vie predstaviť. Tajomstvo, prečo sa spomína na veľkolepý príbeh a nepripomína sa v ňom prehrešok je ten, že Boh si povolal. A On vopred vedel, do akého omylu sa kto namočí, nijako to však neovplyvnilo ani jeho lásku, ani počiatočné rozhodnutie dať šancu.

Mojžiš
Tak sa na to pozri, čitateľ. Mojžiš (ten, čo vyviedol Izrael z Egypta, ten, pod ktorého vedením sa rozdelilo Červené more, ten, ktorému Boh nadiktoval Desatoro a ku ktorému sa prihováral tak, že ho bolo počuť), nezačal svoju púť veľmi slávne.
Úmysel mal dobrý, to sa mu uprieť nedá, ale realizácia už úspešná nebola. Keď sa totiž prvý raz dopočul o útlaku Izraelského ľudu a všímal si aj roztržky vznikajúce v rámci národa, z ktorého aj on sám pochádzal, siahol tak ďaleko, že sa prehrešil vraždou. Keď sa chýr o tom rozniesol a bolo známe, že Mojžiš niekoho zabil, utiekol a skrýval sa dlhých 40 rokov. Jeho slabosťou bol hnev a to sa prejavilo viackrát. Bohu to nezabránilo zavolať na neho, zveriť mu neopakovateľnú úlohu a povýšiť ho tak, že mu nebol nikto rovný. Stvoriteľ je vševedúci, takže mu neunikla ani Mojžišova vražda a ani jeho ďalšie zlá, napriek tomu si ho privinul k sebe a pomáhal mu vždy a všade. Mojžiš bol poznaný nie po nedobrom skutku, ale po prívlastku, ktorý sa o ňom nesie celou Bibliou - bol to najpokornejší muž na zemi.

Dávid
Kráľ Dávid (Áno, ten, čo sa zbavil Goliáša jediným úderom kameňa), vzišiel z pastierskeho povolania. Najskôr sa staral o ovce, neskôr si ho Boh vybral a dosadil ho na kráľovský trón. Bol to muž múdry, silný, krásny na pohľad, bál sa Boha a obdivoval ho nejeden človek mužského, ale aj ženského pohlavia.

A potom sa to udialo. Kráľ Dávid sa nachádzal na streche a odtiaľ zazrel nádhernú ženu. Ihneď po nej zatúžil, a aj ju dal k sebe privolať. Bola to žena vydatá, ale ani to mu neprekážalo. Zrejme sa nádejal, že sa cudzoložstvo utají, na jeho nešťastie, však žena otehotnela. Dávid to skúmal z jednej aj druhej strany, robil všelijaké machinácie. Skúšal dovliecť jej manžela z boja a ľsťou zariadiť, aby si ľahol so ženou. Ak by sa to podarilo, bábätko by mohlo byť prehlásené za manželského potomka a nikto by nemusel ani len tušiť, že pravda je oveľa horkejšia.

Žiaľ, muž preukázal charakter a odmietol sa vrátiť k manželke, vraj by na to nemal svedomie. Veď v boji sa zomiera, riskuje sa tam život a on by sa mal ísť veseliť? A tak Dávid urobil čosi oveľa horšie a napokon dal pokyn, aby bol muž v boji usmrtený. Veru tak, kráľ si nielen vzal cudziu manželku, zviedol ju, zneužil moc a postavenie, klamal a navršoval jeden hriech na druhý, zaklincoval to navyše aj vraždou. A čo na to Boh? Nenechal ho len tak, pomohol mu uvedomiť si, v čom sa správal nedobre a očistil ho od hriechu. Jeho Biblická prezývka nie je vrah a ani cudzoložník. Je nazvaný muž podľa Božieho srdca. Je to možné len preto, lebo Boh je láska. Nijaká chyba a ani to najhoršie klamstvo nemôže zastaviť milosť. Boh dáva druhú šancu a ponúka ju v každom storočí, nevynecháva nikoho.