Opatrenia štátu počas pandémie bude zrejme riešiť Ústavný súd SR, požiadala o to ombudsmanka Patakyová

Ako ďalej informovala v tlačovej správe Kancelária verejného ochrancu práv, podanie sa týka pozbavovania osobnej slobody osôb formou karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd, problematiky tzv. "faktúr" za štátnu karanténu ako aj problému vágnych a príliš širokých kompetencií Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a ministerstva zdravotníctva počas pandémie.

"Vychádzajúc z posúdenia podnetov od podávateľov a podávateliek, či už v kontexte nariaďovania izolácie v štátom určených zariadeniach ako aj v domácnosti môže dochádzať k porušovaniu základného práva na osobnú slobodu v jeho ústavnom ako aj medzinárodnoprávnom kontexte," povedala Patakyová.

Podľa nej momentálne nie je na zákonnej úrovni riešená napríklad požiadavka nevyhnutnosti zásahov do osobnej slobody a ich foriem, povinnosť zohľadňovania alternatív pozbavenia osobnej slobody, maximálna dĺžka pozbavenia osobnej slobody ani možnosť a podmienky jej predlžovania.

"Chýba aj úprava podania žiadosti o ukončenie nariadenej karantény či izolácie, ak neplní svoj účel alebo ho už naplnila ako aj úprava efektívneho dohľadu nezávislých štátnych orgánov nad jej realizáciou," skonštatovala ombudsmanka.

Pokiaľ ide o tzv. faktúry za pobyt v štátnej karanténe, podľa verejnej ochrankyne práv každý deň v zariadení na výkon štátnej karantény počas prvej vlny pandémie vyšiel zasiahnutých ľudí na 13 eur za deň. Niektoré osoby pritom strávili v štátnej karanténe 20 alebo 25 dní, v niektorých prípadoch dokonca 50 dní.

Štát tak podľa Patakyovej na jednej strane osobám, ktoré nemohli z dôvodu nariadenej izolácie alebo karantény vykonávať prácu, formálne garantoval právo na primerané hmotné zabezpečenie. "Toto však v podstatnej miere de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie," uviedla Patakyová.

Ombudsmanka tiež v súvislosti s pandémiou poukazuje na problém "nebezpečného, neobmedzeného rozpínania oprávnení a moci" ÚVZ, ktoré podľa nej vykonáva bez efektívneho súdneho dohľadu a podľa zákona mu zostávajú k dispozícii aj po ukončení krízovej situácie. Podobné je to podľa nej aj v prípade ministerstva zdravotníctva.

"Oprávnenie umožňujúce orgánom výkonnej moci vykonať čokoľvek, čo považujú za nevyhnutné a týmto spôsobom zasiahnuť do akýchkoľvek základných práv a slobôd obyvateľov a obyvateliek, a to za splnenia len vágnych podmienok, sa javí ako v rozpore s princípom právneho štátu," skonštatovala ombudsmanka.

Dodala, že takýto stav môže byť v nesúlade s ústavou a predstavuje závažné ohrozenie základných práv a slobôd.