OSN žiada o ukončenie predaja zbraní do Mjanmarska

Valné zhromaždenie prijalo rezolúciu odsudzujúcu vojenskú juntu, ktorá vo februári zvrhla zvolenú vládu v krajine. OSN tiež vyzvala na prepustenie politických väzňov, ako je volená vodkyňa Aung San Suu Kyi, a na ukončenie násilia páchaného na pokojných demonštrantoch. Toto uznesenie nie je právne záväzné, je však politicky významné.

Súvisiaci článok: Dočká sa Mjanmarsko nejakej zmeny? Armáda začala útok na mesto Mindat

„Riziko rozsiahlej občianskej vojny je skutočné,“ informovala Valné zhromaždenie osobitná vyslankyňa OSN pre Mjanmarsko Christine Schraner Burgenerová. "Čas je podstatný. Príležitosť zvrátiť vojenské prevzatie sa zužuje," dodala.

Podporilo ho 119 krajín, pričom Bielorusko ako jediné hlasovalo proti. Zdržalo sa ďalších 36 krajín, vrátane Ruska a Číny, dvoch najväčších dodávateľov zbraní v Mjanmarsku. Niektorí z tých, ktorí sa zdržali hlasovania, uviedli, že kríza bola pre Mjanmarsko vnútornou záležitosťou, zatiaľ čo iní uviedli, že rezolúcia sa nezaoberá brutálnym vojenským zásahom proti moslimskej populácii Rohingov spred štyroch rokov, ktorý prinútil takmer milión ľudí utiecť z krajiny.

Prečítajte si: Mjanmarsko: Záhadné úmrtia funkcionárov strany NLD

Veľvyslanec Európskej únie Olof Skoog uviedol, že rezolúcia „delegitimizuje vojenskú juntu, odsudzuje jej zneužívanie a násilie voči vlastným obyvateľom a demonštruje jej izoláciu v očiach sveta“. Mjanmarský veľvyslanec Kyaw Moe Tun, ktorý zastupuje zvolenú civilnú vládu v krajine, ale vyhlásil, že je sklamaný z toho, ako dlho trvalo Valnému zhromaždeniu prijatie takzvanej „Oslabenej“ rezolúcie.

Armáda vo februári ospravedlnila prevzatie moci obvinením z podvodu voličov vo všeobecných voľbách, ktoré sa konali vlani v novembri. Nezávislí pozorovatelia volieb však tvrdia, že voľby boli väčšinou slobodné a spravodlivé a obvinenia proti pani Su Ťij boli všeobecne kritizované ako politicky motivované.

Mohlo by vás zaujímať: Su-Ťij čelí obvineniam z korupcie. Mala zneužiť majetok nadácie svojej matky

Prevrat vyvolal rozsiahle demonštrácie a mjanmarská armáda brutálne zasiahla proti prodemokratickým demonštrantom, aktivistom a novinárom. Podľa monitorovacej skupiny Asociácia asistencie politickým väzňom (AAPP) bezpečnostné sily doteraz zabili viac ako 860 ľudí a zadržali takmer 5 000 osôb.

Organizácia Human Rights Watch minulý mesiac vyzvala Valné zhromaždenie OSN, aby prijalo rezolúciu požadujúcu zbrojné embargo a uviedlo, že „hoci táto rezolúcia nebude pre štáty právne záväzná, bude mať značnú politickú váhu“. „Vlády by mali uznať, že zbrane predávané mjanmarskej armáde sa pravdepodobne použijú na páchanie násilností voči obyvateľstvu. Zbrojné embargo môže pomôcť predchádzať takýmto zločinom,“ dodala organizácia.