Po dvoch knihách o Dežovi Hoffmannovi – konečne film

Film nesie názov Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (réžia: Patrik Lančarič), pravda je však taká, že Dežo fotografoval množstvo svetových hviezd a ako úplne prvého Cliffa Richarda, ktorý sa vtedy ešte len hľadal a prudko kopíroval Elvisa Presleya.

Z vojnového korešpodenta – fotograf hviezd

Aby sme začali úplne od začiatku – Dežo Hoffmann sa narodil 24. mája 1912 v Banskej Štiavnici, no základnú školu vychodil v Žiline, kam sa mama s ním presťahovala krátko po otcovej smrti a otvorila si tam trafiku. Svet obrázkových časopisov zrejme ovplyvnil mladého chlapca, ktorý nedokončil strednú školu, nakoľko narukoval. Napokon sa predsa len vyučil za typografa a následne odišiel do Prahy, kde pracoval v divadle ako biletár a študoval žurnalistiku.

V roku 1934 opúšťa Československo a absolvuje stáž v parížskej pobočke americkej spoločnosti 20th Century Fox, nasledujúci rok odchádza ako vojnový kameraman do Abesínie (historický názov Etiópie) nakrúcať inváziu Mussoliniho. Pred vypuknutím španielskej občianskej vojny (1936) nakrúca v Barcelone Olympiad popular, po jej vypuknutí sa stáva členom interbrigadistického novinárskeho združenia.

Po vojne sa natrvalo usadil v Anglicku, kde sa aj oženil s miestnou dámou menom Lilly a tá mu porodila dve deti – dcéru Dolores a syna Dávida. V Londýne sa po prvýraz stretáva aj s Beatles, ktorých fotí v čase, keď Ringo Star bol členom kapely len 18 dní a skupina bola ešte veľmi skúpa na fotografie pre médiá. Keď Mick Jagger uvidel prvé fotky Beatles, okamžite kontaktoval Deža, že aj on s Rolling Stones chce také fotky. Dežo mu povedal, že to nie je možné, lebo sú úplne iná kapela a preto im môže urobiť aj iné fotky.

Mimochodom, zaujímavý pohľad bol na Deža pri fotení, ktorému neustále visela z úst horiaca cigareta, ale vtedy vlastne fajčili všetci. Bolo až komické pozorovať ako posúva film vo fotoaparáte a cigareta sa drží v kútiku úst.

Marián Pauer –  autor dvoch kníh o Dežovi Hoffmannovi

Prvá vyšla v roku 2000 a nesie názov ako film – Dežo Hoffmann – fotograf Beatles. Ako sa dozvedel Marián Pauer o Dežovi a čím ho zaujal, že mu venoval toľko energie? „Jedného večera som pozeral televíziu bolo to v roku 1988 a keďže naša televízia ma v ten upršaný večer uspávala svojím programom, prepol som na Viedeň,“ – spúšťa po premiére filmu svoje rozprávanie Marián Pauer, „A tam šiel film o fotografovi z Horného Uhorska, naraz sa objavili zábery z Banskej Štiavnice a spozornel som, že to bude zrejme náš človek. Dobre som urobil, šlo o Deža Hoffmanna, čo bol spúšťací moment môjho záujmu o tohto človeka.“

Dovtedy Marián Pauer nemal žiadne informácie o existencii tohto zaujímavého muža, ale rozhodne ho nenechala reportáž chladným a spustil veľké pátranie. „Dežo bol výnimočný, pretože fotografia v 60-tych rokoch bola statická, ale Dežo chcel, aby ľudia na jeho fotkách boli sami sebou,“ netají svoj obdiv ani po rokoch Marián Pauer. „Preto mali Beatles fotky vo výskokoch a mnohí ďalší úplne akoby živé obrázky, ktoré priniesol Hoffmann. So svojimi objektami komunikoval, naladil ich na svoju strunu, čomu hovoril telepatická linka a potom ich fotil.“ V rámci skúmania, pátrania a bádania po živote Deža Hoffmanna Marián Pauer precestoval kus sveta, stretol sa s množstvo ľudí, bolo niečo, čo ho mimoriadne zaujalo alebo až prekvapilo?

„Práca na knihe, ktorá vyšla koncom minulého roka Dežo Hoffmann – Slovenský fotograf svetových hviezd – tej som venovalo 20 rokov,“ prezrádza Marián Pauer. „Zohnal som všetkých, ktorých som chcel zohnať, ale hlavne mi šlo o jeho deti syna Dávida a dcéru Dolores, ktorí sa v prvej knihe neobjavili a mnohí, ktorí v prvej knihe boli len okrajovo, zase zohrávajú v tej druhej významnejšie úlohy. Neuveriteľné bolo ako všetci Angličania, s ktorými som o Dežovi hovoril mi veľmi fandili, boli ústretoví. A prajní, aby tá kniha vyšla a napokon aj film, ktorý sme dnes videli. Dnes mám veľký pocit zadosťučinenia a divákom želám, aby si film pozreli a hlavne, aby zaregistrovali, že človek od nás si získal obrovské uznanie vo svete.“ 

Viac ako milión fotografií

Výpočet hviezd, ktoré  zvečnil, však zahŕňa aj The Animals, Rolling Stones, Beach Boys, Pink Floyd, Cliffa Richarda, Erica Claptona, Jimiho Hendrixa, Davida Bowieho, Stevieho Wondera, Louisa Armostronga, Franka Sinatru či Roda Stewarta. Film obsahuje množstvo archívnych materiálov, ale aj výpovede osôb, ktoré obľúbeného fotografa osobne poznali. Tvorcovia preto cestovali po celom svete, nakrúcali vo Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Švajčiarsku, Maďarsku, ale aj v Prahe či Bratislave. Dežo Hoffmann bol nielen skvelý fotograf, ale možno povedať aj „manažér.“ Dlhé roky spolupracoval s tvorcami Bratislavskej lýry, kam vďaka jeho kontaktom prichádzali svetové hviezdy a priniesli nádych slobody a západu.

„Každý, kto o Dežovi hovoril, mal pri spomienke na neho iskru v oku. A v niektorých prípadoch boli i slzy dojatia. Na tých ľuďoch bolo vidno, ako ich stretnutie s Dežom zasiahlo,“ spomína na nakrúcanie režisér Patrik Lančarič, tvorca oceňovaných dokumentov Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom či Válek. A dodáva, že nie Dežo Hoffmann si vyberal. Koho chce fotiť, ale hviezdy chodili za ním, aby ich odfotil.

Po Dežovi Hoffmanovi ostalo v archívoch viac ako milión fotografií. Zomrel 29. marca 1986 v Londýne.