Nobelovu cenu za mier 2023 získala Narges Mohammadiová - iránska ľudoprávna aktivistka. Bola ocenená za boj proti utláčaniu žien v Iráne, okrem iného za úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd či boj proti samotnému trestu smrti. Oznámil to v piatok nórsky Nobelový výbor.
„Tohtoročná Nobelova cena je tiež vyznamenaním státisícov ľudí, ktorí v predchádzajúcom roku protestovali proti iránskemu teokratickému režimu, ktorý diskriminuje a utláča ženy,“ dodal Nobelov výbor.
Iránske ženy vyšli pred rokom do ulíc, prostestovali proti úmrtiu mladej Kurdky Mahsy Amínovej, ktorá napokon aj zomrela vo väzbe, keď ju zadržala mravnostná polícia. Dôvodom malo byť to, že mala údajne príliš voľne nasadený hidžáb.
„Bojuje za ženy voči systematickej diskriminácii a utláčaniu,“ uviedla predsedníčka výboruBerit Reiss-Andersenová. Pripomenula, že Mohammadíová bola 13-krát zatknutá a päťkrát odsúdená celkovo na 31 rokov väzenia a 154 rán bičom.
Bola dokonca zatknutá v novembri 2021, kedy skončila vo väzení v Teheráne, odkiaľ sa v lani na jeseň vyjadrovala k protestom v Iráne, ktoré prepukli po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej v policajnej väzbe.
Medzi 391 kandidátmi na ocenenie v tomto roku bolo 259 jednotlivcov a 92 organizácii. Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901 a ako jedinú ju odovzdávajú v Osle.
Nobelova cena nesie menošvédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela (1833-96). poslednej vôli poveril Švédsku akadémiu vied udeľovaním cien za mimoriadne výkony vo fyzike a chémii, Švédsku akadémiu písomníctva cenou za literatúru, Cenu za fyziológiu alebo medicínu určuje Karolínsky inštitút v Štokholme a cenu za mier nórsky parlament.
V tom čase tvorili Švédsko a Nórsko personálnu úniu a nórsky parlament sa usiloval o samostatnosť. Švédi preto obviňovali Nobela z nedostatku vlastenectva.
Vyhlasovanie tohtoročných Nobelových cien sa začalo v pondelok vkategórii za fyziológiu a medicínu, v utorok za fyziku, v stredu za chémiu a vo štvrtok za literatúru.
Medzi zverejnenými kandidátmi na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier prevažujú osobnosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s konfliktom na Ukrajine či situáciou v Rusku.
Navrhovatelia zverejnili napríklad kandidatúruukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana či ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného.
V pondelok deviateho októbra oznámia nositeľov ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Často sa neprávom nazýva Nobelova cena za ekonómiu, nie je však súčasťou dedičstva Alfreda Nobela a vznikla v roku 1969. Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojená s odmenou 10 miliónov švédskych korún (vyše 862-tisíc eur).
Zdroje:
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies