Precitlivení ľudia si často vyložia takmer všetko ako urážku proti nim. Môžete viesť nevinnú konverzáciu, či sa spýtať jednoduchú otázku, kedy ani neviete, čo ste povedali zle, no daný jedinec je už celý zaliaty hnevom alebo smútkom. Takéto pocity a omyly sa dajú vykomunikovať, no ak je človek neustále precitlivený, môže to dynamiku vzťahu ovplyvniť.
Citlivosť a empatia sú úžasné vlastnosti, ktoré pomáhajú udržiavať vzťah. Keď však jeden z partnerov nevie túto citlivosť ovládať, môže prejsť do toxických vzorcov. Precitlivenosť je častým zdrojom sporov a rozchodov. Prílišná citlivosť môže sťažiť udržiavanie pozitívnych vzťahov. Hoci je citlivosť pozitívnou vlastnosťou, môže spôsobiť nedorozumenia a spory, ak nie je kontrolovaná.
Prečo môže byť partner prehnane precitlivený a kde toto správanie vyústilo?
Teória pripútanosti naznačuje, že ako dieťa potrebujete aspoň jedného opatrovateľa, ktorý vám ponúka bezpodmienečnú lásku a je dôveryhodný. Ak bol váš hlavný opatrovateľ namiesto toho nespoľahlivý – ak vás miloval iba vtedy, keď ste boli „dobrí“, napríklad ak bol duševne chorý alebo emocionálne nedostupný – potom môžete zažívať, to čo voláme„ úzkostná väzba “. Vďaka tomu budete príliš naladení a citliví na činy iných ľudí.
Ide o to, že sa dokážete toxicky naviazať na iného človeka bezohľadu na utrpenie akému vás vystavuje. Toxické úzkostné väzby majú vždy niekoho kto uteká a toho, kto ho "naháňa". Neustále výšky a spády hormónov dokážu spôsobiť množstvo psychických problémov, dlhodobý vnútorný stres či PTSD. Častým znakom býva, že sa v tomto type vzťahu nikdy neviete stopercentne cítiť v bezpečí, pretože nikdy neviete, kedy váš partner odíde alebo vás blokne, či vybuchne a nehá vás v núdzi. Časté sú pravidelné rozchody, ktoré bývajú spôsobom manipulácie. Telo si zvykne byť vždy pripravené na útek a strach či stres ovládajú vaše zdravie a deň.
Padanie vlasov, či zadržovaný stres v žalúdku, trasenie rúk, nízke sebavedomie bývajú vedľajšími účinkami týchto vzťahov. Je ťažké sa ich vzdať a manipulácia býva často zamieňaná s láskou.
Precitlivení ľudia si často vyložia takmer všetko ako urážku proti nim. Môžete viesť nevinnú konverzáciu, či sa spýtať jednoduchú otázku, kedy ani neviete, čo ste povedali zle, no daný jedinec je už celý zaliaty hnevom alebo smútkom. Takéto pocity a omyly sa dajú vykomunikovať, no ak je človek neustále precitlivený, môže to dynamiku vzťahu ovplyvniť. Napokon to druhú sranu tak vyčerpá, že nebude mať chuť vysvetľovať každú jednu dobre mienenú poznámku či nevinný vtip.
Ak hovoríme o konštruktívnej kritike, tá práve býva alfou a omegou ich výbuchov hnevu či žiaľu. Nesú ju veľmi ťažko, obzvlášť od ľudí, ku ktorým sú pripútanejší. Vzťah s týmto typom človeka býva neskutočne vyčerpávajúci a toxický. A aj keď sa v takomto vzťahu často cítite vinný, pretože vám to druhá strana bude neustále vyčítať - v skutočnosti je chyba v nich, ktorú môžu zmeniť len oni samy, no to býva zriedkavé. Zmena prichádza zväčša vekom, odstupom času či po viacerých rozchodoch. Ak sa cítite vyčerpaní a konštantne zničení, berte to ako silný znak toho, že by vám možno bolo lepšie bez nich. Ak si nebudete vedieť rady, terapeuti riešia toxické väzby veľmi často, objednajte si sedenie a zdôverte sa odborníkovi. Napokon, nie je to žiadna hanba a každý z nás potrebuje z času na čas pomôcť.
To, čo robí človeka vysoko citlivým, pravdepodobne závisí od rôznych faktorov, ako je evolúcia, prostredie, genetika a skúsenosti z raného detstva.
Ak sa hlbšie zamyslíme nad tým, prečo by sa niekto za každú cenu urážal a prečovždy všetko pochopí ako osobný útok, býva to takmer vždy následkom toho, že bol človek často v detstve kritizovaný. Nízka sebaláska, sebaúcta a sebavedomie sú trojica, ktorá týchto ľudí sprevádza k vybudovaniu vysokej hypersensitivity.
Aj nevinné slovká môžu v ich hlave vyznieť ako ten najdrzejší stupeň osobného útoku. Často nepomôže ani nasledovné vysvetlenie. V týchto prípadoch dávajte seba na prvé miesto, keďže vás takáto prehnaná sensitivita apocit vnucovanej viny vie veľmi zasiahnuť.
Priveľmi citlivý človek často:
- Rýchlo dokáže zachytiť potreby/emócie druhých;
- viac náchylný pociťovať bolesť druhých (smútok, hnev, sklamanie);
- kritiku často internalizuje alebo personalizuje;
- vyvíjajú na seba veľký tlak, aby podávali výkony;
-- je vysoko empatický;
Môžu mať problém oddeliť svoje vlastné emócie od emócií iných;
- má vysoké očakávania od seba samých;
- bude viac naklonený prevziať zodpovednosť za iných.
Naučiť sa nebrať veci osobne je dôležitá zručnosť pre zvládanie citlivosti. Základom je pochopiť, že činy alebo komentáre iných ľudí sú často viac o ich vlastných pocitoch alebo okolnostiach ako o vás. SKvelou formou vie byť priznanie si toho, že ňou človek trpí,rozhovor s kamarátom, rodinou či oslovenie terapeuta.
Často vie však pomôcť aj očasézahĺbenie sa do seba a pouvažovanie nad svojimi činmi, zvládanie svojho hnevu cvičením respektíve dvakrát si premyslieť svoju reakciu. Duševné zdravie je ťažké.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies