Prečo myšiak lesný vysedáva pri cestách a čo zničilo sokola sťahovavého?

Pán Strakoš, potrebujú dravce špeciálnu veterinárnu starostlivosť?

Najčastejšie mávajú opuchy nôh, čo je u dravcov absolútne bežné, je to aj kvôli tým väčším nervovým zakončeniam. My máme napríklad troch externých veterinárov. Vlastného veterinára v škole nemáme. Sme tam viacerí skúsení sokoliari, ktorí na to máme oprávnenia, máme sokoliarske skúšky.

Čo ešte prekáža dravcom?

Ale máme veterinárov, s ktorými konzultujeme, vždy, keď je treba tak prídu, pozrú, spravia, jednoducho vyriešia. Dravce sú veľmi háklivé čo sa týka nejakého pokazeného mäsa, čo sa týka nejakých infekcií, takže naozaj tam môže počas dvoch dní prísť až k úhynu, ktorý ten sokoliar, ak si ten správny moment nevšimne, tak to môže byť naozaj vážny problém. Ale nejakú špeciálnu veterinárnu starostlivosť nepotrebuje.

Dravce povinne musia byť aj okrúžkované?

Sú to väčšinou dravce, ktoré spadajú pod certifikáciu CITES, ak sú to chránené živočíchy na našom území, ako sú napríklad sokol rároh, tak má aj ďalšie doplňujúce papiere o tom, že je odchovaný v zajatí. A takým najdôležitejším identifikátorom je krúžok. Ten má každý dravec na nohe, každý je úplne iný. Je tam napísaný väčšinou dátum a je tam teda nejaké zadelenie.

Prečo?

Je to práve z toho dôvodu, že tento krúžok je z jedného kusu, je neporušený a dáva sa mláďatku na nohu, keď je naozaj ešte veľmi maličké a vlastne teraz už nie je možné dať ten krúžok dole. Tým pádom je nefalšovateľný. Akonáhle by bol porušený, už nie je platný. Takže týmto sa vlastne zamedzilo tomu, aby sa dravce vyťahovali z hniezd. Všetky naše dravce sú odchované v umelých odchovoch, čo je veľmi dôležitá informácia.

To znamená?

Že dravce neberieme z prírody, práve naopak, vraciame ich do prírody. A táto prezentácia súvisí s tým, aby sme mali dostatok financií, aby sme tie odchovy vedeli realizovať, vedeli ich vypúšťať do prírody a, samozrejme, vedeli sa venovať deťom, lebo ako som hovoril, sme štátna škola, ktorá aj takýmto spôsobom si v podstate zarába na to, aby sme mohli robiť to, čo nás baví a čo máme v náplni.

Ste aj nadštandardne otvorení pre verejnosť.

Areál mávame otvorený aj počas letných prázdnin, sme otvorení pre verejnosť, máme dobrovoľné vstupné, po štrnástej býva aj letová ukážka, takže júl-august sme otvorení pre verejnosť. Ak sú nejaké väčšie skupinky a nahlásia sa, vieme ich aj počas roka sprevádzať a teda spraviť vystúpenie a takisto beháme po všetkých možných akciách a robíme vystúpenia po celom Slovensku a teda aj v zahraničí, čo aj pre deti je vždy perfektné.

Prečo je to pre deti dôležité?

Tá skúsenosť, že musia komunikovať s ľuďmi, musia vedieť niečo o tom dravcovi niečo povedať. A zároveň chodievame veľmi často do Talianska, Chorvátska, Nórska, Českej republiky, Anglicka. Takže naozaj sme svetovou veľmocou v rámci vzdelanosti sokoliarstva. A to aj vďaka našej škole, aj vďaka ďalším stredným školám, ktoré majú sokoliarske krúžky, vysokým školám. Takže, naozaj, čím ďalej sme v sokoliarstve svetovou veľmocou.

To mäso, ktoré dravcom dávate, je nejaké vyradené?

Sú to kuriatka z liahní. V liahňach potrebujú sliepky, kohútov nepotrebujú. Oni už v prvom dni života vedia vytriediť, čo je kohút a čo je sliepka. A v podstate títo kohútikovia väčšinou končia v kafilérii, lebo sú im nanič.

Takže vlastne nerobíte žiadnu novú škodu.

My toto mäsko odoberáme a vlastne pomocou neho väčšinou kŕmime. Ale, samozrejme, nemôže to byť rovnaká strava, preto sú to aj zajace, prepelice, jarabice, myši, potkany, rôzne mäso. Dravce sa nesmú kŕmiť bravčovým mäsom, pretože je pre nich nestráviteľné, môžu z neho dokonca dostať otravu.

To môže byť pre niekoho až šokujúca informácia.

A ak by niekto náhodou aj našiel zraneného dravca a chcel mu pomôcť, tak najlepšie je čisté surové kuracie mäsko, najlepšie prsia na malé kúsky a hlavne aby nebolo studené, pretože takisto studené mäso pre nich nie je prirodzené a mohlo by mu spôsobiť nejaký problém.

A tie myši im neškodia? Pretože tie roznášajú rôzne choroby.

My ich kŕmime laboratórnymi myškami. Práve preto nepoužívame v škole žiadne otravy, ani nič podobné, pretože keby takáto myš, ktorá žije u nás v škole, vbehla do tej sokoliarne a náhodou by ju niekto z nich chytil, aby sa náhodou niečo nestalo. Takže to u nás absolútne vôbec. Ale, samozrejme, môže sa to stať a práve vďaka tomu bol takmer úplne vyhubený sokol sťahovavý na našom území.

Čím?

Pretože poľnohospodári pesticídmi otrávili drobnú zver, ktorú následne tento sokol zožral a otrávil sa aj on. Takže je to taký beh na dlhú trať. Aktuálne je to už lepšie, nepoužíva sa až toľko pesticídov, avšak, bohužiaľ, aj tie drobné potravy, je ich veľmi málo. Napríklad aj myšiaky lesné môžete vidieť sedieť pri ceste. Iba z toho dôvodu, že čakajú, kým im korisť zrazí auto.

Takže sú pohodlnejšie.

A teraz je jedna otázka, že áno, na jednej strane je to ich inteligencia a lenivosť, že si nechajú korisť zraziť. Druhá vec je, že naozaj nemajú kde loviť. Jediný priestor lovenia je pri cestách, ten je vykosený, tým pádom je to jediný porast, kde sa tá drobná zver zdržuje. Zároveň ju málo kedy kosíme.

No môže to byť nebezpečné aj pre dravcov.

Ten myšiak tam sedí, čaká, kým z tej trávy niečo vybehne a zrazí ho auto. A väčšinou iné auto zrazí práve jeho. Toto sú práve tie otázky, že aktuálne z dravcov sú u nás najrozšírenejšie myšiaky, ale sú aj najčastejšie zranené. A v Bojniciach je rehabilitačná stanica.

Prečítajte si aj predchádzajúce časti tohto seriálu. Prvá časť rozhovoru s Ondrejom Strakošom, na ktorú nadviazalo pokračovanie a napokon tretia časť rozhovoru s učiteľom známkovaného predmetu sokoliarstvo.