Prehlásili nad jej telom smrť, ale ona ožila a to len preto, aby uverila v Boha

Ľutuje, že kým pracoval, nenašiel si v srdci miesto pre seba. Že kým zarábal a na účet mu pravidelne pribúdal zárobok v mesačných intervaloch, zabudol šetriť starosti. Že sa veľa hneval a málo odpúšťal. Že hovoril, ale nič nepovedal. Že nebojoval, a tak radšej prehral. Že nesprávne miloval tú správnu bytosť. Že tu bol a nie všade sa rozhliadol.

Keď smrť dýcha na krk a čaká sa na posledný úder v hrudi, na väčšinu z toho je už neskoro. Jediné, čo oddiali koniec a čo aj rozhodne o večnosti, je pokorenie sa a priznanie si, že Boh existuje, a kým nevstúpi do srdca, navždy v ňom bude niečo chýbať.

Veď to bola jej sestra
Perla sa dala do rúk Boha, keď jej minulo 35 rokov. Spolu s manželom zvykli venovať horlivosť modlitbe a desaťročia tak prosili i za Mary. Bola to Perlina sestra, ktorá odmietala pripustiť, že niekde na nebesiach sedí nejaký Boh. Téma viery ju nezaujímala, pokus o rozhovor odmerane prerušila a jasne dala najavo, čo si o tom myslí.

Mary prekonala aj manželovu smrť, cirkev sa v modlitbe nevzdávala, ale výsledok kamsi ušiel.

Na starobu
Mary prekročila neskorú starobu, oslávila 91 rokov a diagnostikovaný jej bol Alzheimer. Stratila samu seba, a tak lekár odporučil premiestnenie do hospicu. Perla ju neúnavne navštevovala, a kedykoľvek mohla, vkladala do dialógu i nutnosť naozaj sa oddať Bohu.

Zdalo sa, že snaha vychádza nazmar, kde nič, tu nič. Mary čoraz viac chradla, prestalo sa jej dariť prijať stravu a tekutiny, a tak bola prenesená na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Perla sa úpenlivo modlila, aj členom cirkvi zavolala a oznámila im, že situácia je viac ako kritická. A v onú noc, keď odbila desiata hodina, Mary vydýchla a zomrela.

Boh neskončil
Malo sa to skončiť, nikto by neveril, že príbeh bude mať pokračovanie.

Ale Boh nikdy nepovie nie, pokiaľ je v hre duša človeka. Odrazu sa spustil alarm, životné funkcie sa opäť obnovili.

V rovnakom čase ležal v posteli i Tom, ktorý patril do cirkvi, a hoci ho zmáhala neskonalá únava, dal na nutkanie. Obliekol sa, nasadol do auta a zamieril do nemocnice. Boh mu vravel, aby Mary odovzdal možnosť záchrany. Našiel ju v stave čulosti, dokonca sa usmiala a poznamenala, že len tak ušla hrobárovi z lopaty.

Tom jej položil otázku a nebolo viac nad čím váhať.

Áno, Mary konečne ustúpila a vzala si spasenie, ktoré pre ňu Ježiš odtrpel. O niekoľko dní skutočne zomrela, ale než sa tak stalo, lekári sa jednomyselne zhodli v názore, že jakživ nevideli zo sveta odchádzať človeka, ktorému by v tvári badali toľkú radosť a pokoj.