"Bože, ak naozaj existuješ, tak mi, prosím, pomôž," začína sa väčšinou prvá modlitba človeka, ktorý po viacerých neúspešných pokusoch zlepšiť okolnosti, priznáva, že ak nezasiahne Boh, potom sa už nemá na koho spoľahnúť. Je to jednoduchá prosba, do ktorej je vyliate celé zúfalstvo. Nie je v nej nič sfalšované, nekoná sa nijaký sebaklam, v ktorom by si niekto nahováral, že na vládcu neba aj zeme môže zapôsobiť nejakou vopred pripravenou rečou.
Mení sa to
Čím viac sa však k Bohu približuje, tým väčšmi sa mení aj modlitba. A to je v poriadku, pretože nemožno ostávať na rovnakej úrovni. Problém to je pri pohľade na to, ak sa pristupuje nesprávne, ak sa príliš špekuluje alebo sa to mení na taký nudný úkon, že aj modliaci sa samého seba unudí.
Nikdy to nie je nevhodné
Dochádza k nedorozumeniu, že modlitba by mala byť nejako časovo podchytená a že by mala byť vysoko organizovaná. Pravda je taká, že nikdy nie je ani skoro a ani neskoro, aby sa niekto modlil. Či už sa to deje ráno, na obed alebo večer, či sa modlí štyri alebo trikrát v rámci dňa, to si musí rozhodnúť jednotlivec sám. Nemalo by to byť ale motivované povinnosťou, hlavným dôvodom nech je vedomie, že modlitba mení nielen situáciu, ale aj srdce človeka. Modlitba premieňa svet a aj to, ako sa naň nazerá. Nemá to byť posledná možnosť, ale tá prvá.
Prosby
Je prirodzené, že sa v modlitbe prosí, veď Boh sám k tomu vyzýva. Nastáva však akýsi paradox.
1. Žiada sa o to, čo už človek má
"Bože, prosím ťa, buď so mnou. a, Prosím vlož do mňa svoj pokoj," hovorí sa často. Ale prečo by sa malo plytvať prosbami za niečo, čo už dané je?
Boh predsa jasne zasľúbil, že nikdy neopustí a bude s nami, až do skončenia sveta. Rovnako to platí aj o pokoji, o ktorom Ježiš vravel, že nám ho zanecháva, a teda doň stačí iba vstúpiť.
2. Nepýta sa to, čo je naozaj potrebné
"A teraz ťa, Bože, prosím, za seba. Ale vlastne ty vieš, čo potrebujem," nesprávne sa predkladá žiadosť.
Čím konkrétnejší modlitebník je, tým je to lepšie. Niekedy je modlitba nevypočutá aj preto, lebo Boh chce, aby bola túžba presná.
Vylievaj srdce
Pred Bohom sa nemá zakrývať smútok, hnev alebo akákoľvek iná emócia. Veď on sám je vynálezcom pocitov a je rád, keď sa mu o nich hovorí. Vyliať pred Ním srdce znamená,
že sa mu vyžaluje,
že sa pred ním vyplače,
že sa povie aj o radostnom zážitku,
že sa nezatají ničovaté nič.
Kritika
"Prosím ťa, Pane, zmiluj sa nad Slovenskom a daj, aby mali naši politici dostatok múdrosti pri boji s koronavírusom," zaznieva neprestajne z niekoho úst. Len čo sa však domodlí, otvorí sa sociálna sieť, prelistuje sa spravodajstvom a informáciami o vývoji epidémie. A kým predtým bolo srdce kričiace po pomoci od Boha pre celú krajinu, potom sa kabát obrátil a začalo sa s kritikou.
"Hlúpa Slovač! To tá vláda snáď ani nemyslí vážne, takéto opatrenie!!!"
A predošlá modlitba je úplne vymazaná.
Tichá myšlienka k bohu
Takýmto postojom sa ukazuje, že v skutočnosti až tak na národe nezáleží a že sa politika tak či tak rúti do záhuby. K Bohu sa vďaka tomu vysiela tichá myšlienka, že Jeho dotyk na zem je aj tak zbytočný a nech sa neunúva usmiať na takú menejcennú spoločnosť, aká na Slovensku býva. Čo je teda modlitba? Je to liek, prevencia, je to všetko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies