Prezident Gašparovič sa vrátil z historicky prvej návštevy Dánska

Návšteva bola venovaná najmä ekonomickým otázkam. Spolu s prezidentským párom cestovalo aj 20 slovenských podnikateľov.

 Prezident SR Ivan Gašparovič sa dnes spolu s manželkou Silviou vrátili z historicky prvej štátnej návštevy hlavy štátu v Dánsku. Prezidentský pár bol dva dni hosťom dánskej kráľovnej Margaréty II. a jej manžela princa Henrika.

Návšteva mala predovšetkým silný ekonomický rozmer, ktorý bol zameraný na posilnenie ďalšej spolupráce s touto konštitučnou monarchiou. Spolu s prezidentom do Kodane pricestovalo viac ako 20 slovenských podnikateľov.

V utorok 23. októbra otvoril Gašparovič spolu s korunným princom Frederikom dánsko-slovenské inovačné a obchodné fórum, kde vyzdvihol Dánsko za jeho sociálny systém, ktorý zároveň kladie veľký dôraz na budovanie znalostnej ekonomiky.

"Mnohé slovenské firmy na tomto fóre našli partnerov napríklad v oblasti spracovania odpadov, ktoré v budúcnosti možno prerastú do kontraktov," priblížil predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Za dôležitý považuje podpis dohody medzi SOPK, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) a Konfederáciou dánskeho priemyslu. "Na tomto základe chceme podporiť možnosti slovenského investovania v Dánsku, ktoré je v súčasnosti veľmi slabé,"priblížil novinárom s tým, že vzájomnú ekonomickú spoluprácu by mala podporiť aj plánovaná návšteva dánskych podnikateľov vedená korunným princom.

Slovensko by chcelo Dánske investície

Prezident počas dnešného rokovania s premiérkou Helle Thornigovou-Schmidtovou zdôraznil záujem SR o dánske investície. Slovensko aktuálne eviduje osem rozpracovaných investičných projektov za 50 miliónov eur, ktoré by mali v budúcom roku vytvoriť 700 nových pracovných miest. O spoluprácu s dánskymi firmami pri vytváraní vedeckých centier v Bratislave a Košiciach sa zaujíma aj Slovenská akadémia vied. "Máme záujem o poznatky Dánska, ktoré je lídrom v oblasti sektoru služieb, informatiky, kvality podnikateľského prostredia, školstva a zelených technológií. Tieto oblasti sú kľúčové pre prekonávanie krízy a vytváranie základov rastu v budúcnosti," konštatoval.

Obaja štátnici hovorili tiež o jednotnej fiškálnej politike, pričom kroky k vytvoreniu bankovej únii by sa podľa neho mali zaviesť postupne. Thornigová-Schmidtová deklarovala záujem svojej krajiny zapojiť sa do tohto systému aj napriek tomu, že nie je členom eurozóny. "Budeme rešpektovať všetky podmienky, ale vyžadujeme aj práva, ktoré zo zavedenia bankovej únie v EÚ vyplynú," podčiarkla.

Gašparovič v Kodani diskutoval aj s predsedom dánskeho parlamentu Mogensom Lykketoftom. Podľa Lykkentofta by sa únia nemala sústreďovať len na reštriktívne opatrenia, ale zároveň podporiť rast ekonomiky členských štátov. "Slovensko je za zachovanie eurozóny, a nie za jej spochybňovanie. Aj naša vláda pripravila množstvo opatrení na zníženie deficitu," zdôraznil slovenský prezident s tým, že v budúcnosti sa nesmie tolerovať neplnenie maastrichtských kritérií u členov eurozóny. Ako dodal, SR je prístupná všetkým novým trendom riešenia krízy v eurozóne a EÚ, ale najskôr treba dôkladne zvážiť ich dopady na členské štáty.

Zdroj: TASR